1902‒1966
Gabriel Török sa narodil v Sedmohradsku v meste Abrud (Abrudbánya) a na budapeštianskej technickej univerzite získal v roku 1926 diplom chemického inžiniera. V rokoch 1926–1927 študoval na technickej univerzite na fakulte elektrochemickej ako výskumník so štipendiom. Absolvoval aj niekoľko zahraničných študijných ciest.
V rokoch 1927–1941 bol najprv inžinierom, neskôr riaditeľom firmy Krausz-Moskovits. V období 1941–1948 bol adjunktom na technickej univerzite. Vypracoval technológiu, ktorá umožnila v praxi rozbehnúť veľkovýrobu mrazených potravín a zároveň bol poverený riadením novej modernej firmy.
Prvú chladiareň v Budapešti vybudovala Akciová spoločnosť Uhorská potravinová a nákladná doprava už v roku 1906. Ako prví v Európe sa zaoberali chladením potravín a patrili aj medzi prvých na svete.
Uhorská všeobecná úverová banka spoločne s niekoľkými podnikateľmi v roku 1890 založila Poľnohospodársko-priemyslovú akciovú spoločnosť (Mezőgazdasági Ipar Rt. – MIR) na rozvoj cukrovarníctva, ktorá sa zaoberala aj mraziarenstvom. Mrazené a chladené potraviny prinášali tučný zisk: v roku 1907 50 000 korún a v roku 1909 už približne 150 000 korún. Pred I. svetovou vojnou sa zisk vyšplhal na štvrť milióna korún a aj v čase hospodárskej krízy v rokoch 1919–1920 akcionári, ktorí investovali do tejto modernej technológie, dostávali dividendy.
Rýchlo expandujúca spoločnosť, ktorá bola vlajkovou loďou uhorského potravinárskeho priemyslu, bola od roku 1930 zapísaná ako firma Georgia. V 30. rokoch 20. storočia spoločnosť odkúpila od Kuffnerovcov akcie Diószegského cukrovaru a stala sa jeho väčšinovým vlastníkom. V roku 1943 v cukrovare v areáli konzervárne založili modernú rýchlomraziarenskú prevádzku. Ich produkty boli na trh uvádzané pod ochrannou značkou Frigelite. Založili aj obchodnú spoločnosť s rovnakým názvom a práve Gabriel Török, priekopník zmrazovania potravín, bol realizátorom tohto moderného projektu. Na základe jeho výskumu a pod jeho dohľadom vybudovali v Diószegu v roku 1943 prvú rýchlomraziareň v Európe. Dodnes je známy ich reklamný slogan: „Hlboké mrazenie Frigelite, udržiava všetko čerstvé.“
Budovu vybudovala a strojné zariadenie dodala berlínska firma Rheinmetall Borsig, mraziarenský tunel naprojektovala a dodala budapeštianska firma Röck István Gépgyár. Pri mrazení potravín využívali aj skúsenosti domácich konzervárov, ktorí rutinne používali blanšírovanie a mali vysokú úroveň fyzickej a chemickej kontroly kvality surovín.
Rýchlomrazené potraviny boli na trhu úplnou novinkou a obchodníci ich najskôr len neradi prinášali na pulty obchodov. Domáce panie a krčmári si ich však rýchlo obľúbili, lebo bez ohľadu na ročné obdobie a počasie tak mali vždy k dispozícii čerstvé suroviny. Firma v rámci marketingu zásobovala svojich zmluvných predajcov i mraziarenskými boxami vyrobenými z nerezovej ocele a dreva.
Inžinier Gabriel Török opustil naše mesto v čase, keď spoločnosť Georgia stratila kontolu nad diószegským komplexom, ale v svojej mimoriadne úspešnej kariére pokračoval v Maďarsku, kde v roku 1947 vybudovali novú rýchlomraziareň v Budapešti a používali novú ochrannú značku MIRELITE.
V roku 1949 bol Gabriel Török preradený na Úrad na zásobovanie obyvateľstva, kde bol riaditeľom sekcie trvanlivých a mäsitých potravín a neskôr radcom. Ďalej bol riaditeľom výskumného ústavu, laureátom Kossuthovej ceny (1955) a v roku 1956 získal titul Doktor chemických vied. V tom čase bol poverený transformovaním Poľnohospodárskeho pokusného úradu na výskumnú inštitúciu. V roku 1960 získal čestný titul doktora technických vied. Podieľal sa na výchove inžinierov a založení Vyššej poľnohospodársko-priemyselnej školy, kde bol od roku 1962 riaditeľom chemickej fakulty.
Jeho výskumy boli zamerané na výrobu droždia, pesticídov a technológiu výroby trvanlivých potravín. Zaviedol výrobu acetónu a butanolu fermentáciou, zaoberal sa teoretickými i praktickými otázkami rýchlomrazenia, výskumom pektínov, funkciou viazanej vody v biologických materiáloch i konzervovaním potravín radiáciou.
Jeho hlavné diela: Úloha vody v potravinách (doktorská dizertácia) a Princípy, ciele a metódy konzervovania.
O skutočnosti, že v našom meste bola okrem Kuffnerovského hospodárskeho komplexu i prvá rýchlomraziareň v Európe, sa veľa nehovorí, lebo fungovala naozaj iba krátko. Je však nesporné, že dejiny mraziarenstva sa začali písať tu u nás a to aj vďaka významnému maďarskému chemikovi – Gabrielovi Törökovi.
[Zdroje:
Talamon Lóránt, Život v Sládkovičove, 5/2011, Ed. Mesto Sládkovičovo
http://www.mfor.hu/
http://www.mirelite.hu
http://melange.blogter.hu
http://hvg.hu
http://csepel.info
http://mek.oszk.hu]