1870‒1944
Henrik Horusitzky sa narodil vo Velkom Újezde pri Olomouci a na Slovensko prišiel v roku 1882, kedy jeho otec Václav Horusitzký prijal miesto hospodára na majetku grófa Jánosa Pállfyho v Bojniciach. Strednú školu vyštudoval v Prievidzi a v Banskej Bystrici. Neskôr študoval na Kráľovskej uhorskej hospodárskej akadémii v Ma-gyaróvári, ďalej ako občasný štipendista na univerzite v Budapešti a ako štipendista študoval na univerzitách v Mníchove a Berlíne.
Barón Karl Kuffner de Diószegh ho v roku 1893 prijal ako adjunkta vrchného správcu hospodárstva v Diószegu. Práca na špičkovom poľnohospodárskom komplexe bola pre mladého Henrika výbornou skúsenosťou. Pán barón pochopil, že mladý adjunkt je mimoriadne nadaný odborník s veľkým entuziazmom a jeho schopnosti prekračujú rámec diószegského hospodárstva. Preto ho podporoval v ďalšom štúdiu a vo vedeckej práci. Možno práve pobyt v Diószegu, kde Henrik zbieral svoje prvé praktické skúsenosti, bol rozhodujúcim momentom pre odštartovanie jeho úctyhodnej vedeckej kariéry.
Od roku 1895 bol spolupracovníkom oddelenia agrogeológie na Geologickom inštitúte pod vedením Bélu Inkeyho.
V čase I. svetovej vojny, keď bol zahraničný import značne obmedzaný, upozornil poľnohospodárov na význam zásob guána – fosfátového hnojiva, ktoré sa nachádzalo v jaskyniach. Poľnohospodári vtedy jeho iniciativu odmietli, ale nakoľko poľnohospodárstvo počas vojny trpelo núdzou, ministerstvo poľnohospodárstva vydalo geologickému inštitútu príkaz na prieskum vhodných jaskýň. Tivadar Kormos a Henrik Horusitzky zmapovali jaskyne západného Slovenska a Ottokar Kadic zmapoval gemerské jaskyne. Prieskum priniesol slabé výsledky a priemyselné využitie týchto hnojív sa nerealizovalo. Vďaka tejto iniciatíve však bolo preskúmaných veľa slovenských jaskýň a Horusitzký zorganizoval aj zostavenie prvého uhorského jaskynného katastra.
Primárne sa zaoberal agrogeologickým zmapovaním Malej nížiny. Realizoval pedologický výskum pôdy medzi Štúrovom a Svodínom a vyhotovil agrogeologickú mapu v merítku 1:75 000, listy Trnava, Senica, Šurany, Komárno, Senec a Tomašíkovo. Tieto výskumy boli základom prvej pôdnej mapy v Uhorska, ktorá bola na parížskej svetovej výstave ocenená zlatou medailou.
Paleontologický výskum, ktorý realizoval na viacerých náleziskách, priniesol veľa významných objavov. Jeho vedecké články a štúdie o hydrobiológii boli publikované aj v hydrogeologickom vestníku. V odborných časopisoch, vestníkoch a almanachoch publikoval viac ako 130 odborných prác. Napísal históriu agrogeológie a úspešne rozširoval zbierku skamenelín geologického inštitútu v Budapešti.
Na jeho odporučenie a pod jeho odborným dozorom navŕtali v hradnej záhrade v Budapešti 260 m hlboký vrt liečivej artézskej vody.
Ako hlavný geológ získal v roku 1916 titul Hlavný banský radca. Od roku 1926 bol vedeckým riaditeľom geologického inštitútu. V roku ho 1940 ho zvolili za čestného člena Uhorského geologického spolku a prezidenta hydrologického oddelenia. Jeho vedecká práca položila základy agrogeológie a hydrogeológie.
Horusitzky zomrel ako 74 ročný v Budapešti a bol pochovaný na Kerepesskom cintoríne spolu so svojim bratom Zoltánom, významným hudobným skladateľom.
Henrik Horusitzky bol jedným z najvýznamnejších vedcov v oblasti agrogeológie, pedológie, speleológie a paleontológie. S našim mestom ho spája nielen to, že tu istý čas žil a pracoval, ale aj podpora baróna Karla Kuffnera, ktorý prispel k naštartovaniu jeho vedeckej kariéry a jeho odborná vedecká práca, vďaka ktorej sa do tohoto regiónu neustále vracal.
[Zdroje:
Sudová Eva, Život v Sládkovičove 4/2010, Ed. Mesto Sládkovičovo
https://hu.wikipedia.org/wiki/Horusitzky_Henrik
https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-eletrajzi-lexikon-7428D/h-75B54/horusitzky-henrik-75E50/
https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Henrik_Horusitzk]