1887‒1974
Narodil sa v roku 1887 v Budapešti Jánosovi Kozmovi a Franciske, rodenej Vajs. V Ostrihome na Kráľovskom biskupskom pedagogickom ústave vyštudoval pedagogiku pre 1.–4. ročník.
V roku 1906 prišiel ako mladý učiteľ do Diószegu, kde sa oženil s Margit Munkovou zo Senca a mali štyri dcéry. Neskôr sa stal riaditeľom školy, školským kronikárom a aj kronikárom obce. Jeho žena bola učiteľkou v materskej škole a barónku Caru Carolinu učila maďarčinu.
Bol členom dobrovoľného hasičského zboru, organistom v kostole a nadšeným organizátorom kultúrnych a spoločenských podujatí, zábav, plesov a predovšetkým mnohých divadelných predstavení, na ktoré jeho žena šila kostýmy a on vyrábal kulisy. Po nácvikoch vždy navštevovali pekáreň Mihálya Preisingera, kde si pochutili na čerstvom pečive. V roku 1938 mal hlavný príhovor pri odhalení pamätníka obetiam I. svetovej vojny. Za svoju pedagogickú prácu bol ocenený Diamantovým diplomom Ministerstva školstva.
Ženská časť rodiny vždy piekla vianočné oplátky a to nielen pre ľudí, ale aj špeciálne petržlenové oplátky pre kravičky. Oplátky roznášali žiaci školy za naturálie.
V roku 1947 sa vysťahoval do Maďarska, do obce Vaskút kam bola nútene vysídlená jeho najmlašia dcéra.
Jeho najstaršia dcéra Margita, sa vydala za Karola Izakoviča, úradníka Tatrabanky, prekladateľa a činovníka Matice slovenskej v Martine. Ten si od nej, ako vojak prechádzajúci Diószegom, vypýtal pohár vody, ktorý mu cez oblok podala, na prvý pohľad sa zalúbili a žili spolu až do smrti. Druhá Helena Hrotková bola učiteľka a jej muž Elemér bol úradník v cukrovar. Tretia Alžbeta Takácsová bola úradníčka v cukrovare, kde bol jej muž Zoltán hlaným účtovníkom a štvrtá Edita Hrotková bola učiteľka, ktorú si po smrti sestry Heleny v roku 1946 vzal jej švagor.
János Kozma zomrel v roku 1974 a je pochovaný v maďarskej obci Kaposvár.
[Zdroje:
Mgr. Lórant Takács, vnuk a archív rodny Takácsovcov]