1905‒1945
Pochádzal z roľníckej rodiny z diószegského Dánoša a jeho rodičia pracovali v lete ako námedzní robotníci v poľnohospodárstve a v zime v cukrovare. V Diószegu absolvoval ľudovú školu a vyučil sa za stolára. Jeho blízki ho považovali za večne nespokojného, pravdymilovného a oduševnelého šloveka. Životom ho sprevádzali ľavicové ideály robotníckeho hnutia a myšlienka bratského spolužitia národov.
Za svoju politickú činnosť bol v rokoch 1918–1926 prenasledovaný políciou, zatknutý a prepustený zo zamestnania. V roku 1930 absolvoval ročné stranícke vzdelávanie v Sovietskom zväze. Ako člen KSČ úzko spolupracoval aj s maďarskými komunistami. Počas pobytu v Moskve dostal za úlohu nadviazať kontakty s centrom Červeného kríža vo Viedni. Po návrate zo ZSSR bol v roku 1932 práve pri tejto činnosti prichytený pri prekročení hraníc, zatknutý a odsúdený.
Začiatkom roku 1938, po podpísaní Mníchovskej dohody, ale ešte pred Viedenskou arbitrážou, sa v Nových Zámkoch stretli komunistický poslanec Steiner a pracovníci krajského výboru KSČ Štefan Szabó a Michal Richter. Zvolali stranícky aktív, ktorého jediným bodom bol prechod komunistických straníckych buniek do ilegality. Menovaní podpísali i memorandum ako posledný pokus odporu proti okupácii Československa.
Následne Michal Richter odcestoval do Prahy, kde získal vojenské vízum a cez Poľsko emigroval do Anglicka. Tam pravdepodobne plnil úlohu koordinátora medzi československou a maďarskou ľavicovou emigráciou a stretol sa aj s Janom Masarykom, synom prezidenta T. G. Masaryka, ministrom zahraničných vecí československej exilovej vlády. V Anglicku sa zoznámil s Alžbetou Vajdovou, s ktorou mal syna Györgya. Po ukončení II. svetovej vojny sa rozhodol vrátiť domov, získal pas a letenku, ale tento jeho úmysel prekazilo letecké nešťastie. Lietadlo, ktorým sa mal vrátiť do vlasti, po štarte zachvátil požiar a Michal Richter zahynul v jeho troskách.
Jeho osobnosť dodnes pripomína názov jednej zo sládkovičovských ulíc.
[Poznámka editora:
Zaujímavosťou historického výskumu osobností mesta Sládkovičovo bola i takpovediac pikantná historka. Obrátila sa na nás pani, ktorá sa podľa rodinných spomienok domnievala, že jej babička, pochádzajúca z Košút, mala nemanželské dieťa s mladým Michalom Richterom. Túto skutočnosť potvrdili i príbuzní Michala Richtera a tak sa podarilo spojiť súvislosti a jedna rodina našla svoje korene.
Pripájame aj informácie o ďalších ľavicových aktivistoch, ktorých mená dodnes nesú sládkovičovské ulice alebo boli v názve miestneho cukrovaru.
Ján Dallos bol rodák z Diószegu, ktorý sa zúčastnil Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku a padol na Ukrajine.
János Gyevát (* 1915–† 1931), ktorého meno nesie bývalá Kozacia ulica (nevhodne dnes pomenovaná Devátova), bol jednou z obetí košútskych udalostí. Tento mladý 16 ročný chlapec bol však skôr rebel priečiaci sa všetkým autoritám než presvedčený komunista.
Štefan Major (* 1887–† 1963), ktorého meno niesol sládkovičovský cukrovar, bol v medzivojnovom období poslancom československého parlamentu za komunistickú stranu a bol organizátorom košútskych udalostí v roku 1931.
[Zdroje:
Ing. Kornel Somogyi]