1920‒1991
Narodil sa v roku 1920 v Diószegu v robotníckej rodine. Študoval na gymnáziu v Bohosudove a potom pracoval ako robotník v diószegskom cukrovare. Neskôr sa vyučil ako holič-kaderník.
V roku 1941 narukoval do maďarskej armády a dostal sa na východný front, kde bol pri ústupe zajatý a až do roku 1948 bol v zajateckom tábore v Stalingrade. Ako činorodý človek sa i v ťažkých podmienkach dokázal aktívne podieľať na kultúrnom živote v tábore a to mu pomohlo prežiť.
Po návrate domov sa v roku 1949 oženil s Helenou, rodenou Schotterovou, s ktorou mal tri dcéry. Najprv pracoval ako holič-kaderník u súkromníka a po založení Podniku komunálnych služieb v Galante tam nastúpil ako holič. Neskôr pracoval vo funkcii vedúceho odboru, bezpečnostného technika a bol aj predsedom ROH.
Zapojil sa aj do kultúrneho a spoločenského života obce. Bol predsedom miestnych dobrovoľných hasičov, členom spevokolu Vox Humana a hrával v maďarských i slovenských divadelných predstaveniach.
V rokoch 1960–1971 bol miestnym poslancom, v rokoch 1971–1981 tajomníkom národného výboru a v období 1981–1986 jeho podpredsedom. Bol predsedom miestneho výboru ROH a zboru pre občianske záležitosti.
Zabezpečoval plnenie volebných programov a „Akcie Z“, v rámci ktorých bola vybudovaná jedáleň základnej školy, Dom smútku, Dom brannosti, budova FK Slavoj, chata Vincov les, materské školy na Budovateľskej ulici aj na Sídlisku J. Dalloša. Budovalo sa sídlisko, rekonštruoval sa starý kultúrny dom a začala sa stavba nového (dnes Inovatech). Vo voľnom čase hrával na husliach, záhradničil a rád chodil na prechádzky do prírody.
Za svoju prácu dostal Ocenenie za budovanie okresu Galanta (1977) a budovanie Západoslovenského kraja (1980). Nebol to rozhodne kariérny politik, ale veľmi rozvážny a skromný človek, ktorý vždy hľadal cestu ako ľuďom pomôcť.
[Zdroje:
Helena Budayová, dcéra a archív rodiny Benkovských]