1948‒2012
Ladislav Tavali sa narodil v Sládkovičove a po skončení základnej školy ako talentovaný muzikant odišiel študovať na Vojenskú hudobnú školu Víta Nejedlého v Roudnici nad Labem. Hudobný talent po ňom zdedil i jeho syn Tomáš a syn jeho dcéry Soni. Zo zdravotných dôvodov však školu nedokončil a tak sa v Továrni obrábacích strojov v Galante vyučil za sústružníka. Po absolvovaní základnej vojenskej služby od roku 1970 pracoval ako vodič. V tom čase sa aj oženil a narodili sa mu synovia Ladislav, Tomáš a dcéra Soňa. V roku 1975 sa rodina odsťahovala do Serede, kde mu po ťažkej chorobe zomrel vo veku 21 rokov syn Ladislav.
V roku 1990 Ladislav Tavali odišiel do invalidného dôchodku, presťahoval sa späť do Sládkovičova a približne v roku 1998 sa začal venovať písaniu. Jeho prvé literárne dielka boli poviedky, v ktorých opisoval svoje zážitky z detstva, ktoré prežil v sládkovičovskej v rómskej komunite.
Jeho prvotinou bola zbierka poviedok napísaná v rómskom i slovenskom jazyku Nemenná krv – O rat, pe naparuďol a po nej nasledovala druhá zbierka poviedok Život rómskych detí – Romane čhavórengeró dživibe, ktorej vydanie podporilo Ministerstvo kultúry z dotačného programu na podporu kultúry národnostných menšín. Ilustráciami knihu doplnil talentovaný mladý výtvarník a autorov synovec Ladislav Varga
Prvým jeho románom bola kniha Šúko a Apolka – Šúko taj i Apolka, ktorej témou je život mladých rómskych manželov, ktorí prežívajú radosti i starosti, lásku, túžbu po šťastí a hľadajú si miesto v spoločnosti. Kniha má veľa autobiografických znakov. Na napísanie tejto knihy autor získal štipendium Slovenského literárneho fondu, čo je nesporne ocenením jeho práce.
Ďaľším, ďaleko rozsiahlejším dielom, bol román Kone za lásku / O grasta vaš o kamibe, ktorý vyšiel postupne v troch dieloch. Ide o príbeh, ktorý sa z časti odohráva v Sládkovičove a tak, ako všetky autorove diela sa zaoberá životom Rómov a gádžov, ich spolunažívaním, zložitými životnými osudmi, láskami, priateľstvami i nepriateľstvami.
Laca nakoniec zradilo jeho chatrné zdravie a tak sa nedožil ani vydania tretieho dielu románu, ktorý vyšiel až po jeho smrti.
Uvádzame nekrológ, ktorý vyšiel v mestskom spravodajcovi Život v Sládkovičove 6/2012:
Dňa 21. novembra 2012 nás nečakane navždy opustil náš spoluobčan Ladislav Tavali. Všetci sme ho poznali ako rómskeho spisovateľa, ktorý vydal spolu už päť kníh a práve v týchto dňoch očakával svoju šiestu knihu – posledný diel trilógie Kone za lásku.
Jeho autobiografické spomienky z detstva i románové príbehy čitatelia milovali a je smutné, že jeho tvorba bola takto nečakane ukončená. Krsty jeho kníh boli vždy krásnym stretnutím jeho rovesníkov, čitateľov, zástupcov rómskych kultúrnych inštitúcií, jeho rodiny a priateľov.
Každý z nás veril, že sa s ním ešte veľakrát stretneme na krstoch ďalších kníh. Bohužiaľ, naposledy sme sa takto stretli na jeho pohrebe. Lacko Tavali zomrel, krásna cigánska hudba, ktorú miloval, ho odprevadila na iný svet, ale jeho príbehy, ktoré pre nás napísal, budú žiť navždy.
Autor mal ešte veľa plánov, chystal publikáciu o histórii rómskych hudobníkov, ktorá doposiaľ nebola spracovaná. Jeho tvorbu pravidelne podporovalo Ministerstvo kultúry SR a Literárny fond.
Literárna tvorba Ladislava Tavaliho má dve základné hodnoty. Prvou je skutočnosť, že je napísaná v rómskom a slovenskom jazyku, lebo pôvodnej rómskej literatúry je stále poskromne. Autorovi záležalo prioritne na tom, aby si všetci Rómovia mohli prečítať poetické príbehy vo svojom rodnom jazyku. Druhá hodnota je faktografická, nakoľko často opisuje skutočné príbehy a skutočné osobnosti. Všetci autorovi rovesníci v jeho knihách nájdu svoje vlastné spomienky, svojich priateľov, svoje detstvo a mladosť.
[Zdroje:
Archív rodiny Tavaliovcov
Sudová Eva, Život v Sládkovičove 6/2012, Ed. Mesto Sládkovičovo]