1918‒1999
Štefana Sárköziho všetci poznali pod prezývkou „Dugó (dlhý) Pišta”. Pochádzal z Horných Salíb a jeho otec Lajos, známy ako „Vareska”, bol uznávaný hudobník, ktorý hrával i vo Viedni, čo bolo v tom čase vrcholom kariéry rómskych hudobníkov.
Pišta mal piatich súrodencov, z ktorých dvaja sa stali hudobníkmi. Ako syn slávneho hudobníka, už od detstva hral na husliach a neskôr i na viole, lebo v otcovej kapele chýbal violista. Bohužiaľ, ani on nemal možnosť študovať, ale patril k tým cigánskym hudobníkom, ktorí poznali noty a hrať z nôt bol takpovediac vyšší stupeň hudobnej vzdelanosti. Bol to inteligentný pán, ktorý mal talent pre matematiku a rád lúštil krížovky.
V II. svetovej vojne bojoval v uniforme maďarskej armády na východnom fronte a pri Done bol ťažko ramený. Vzhľadom k to, že bojoval na zlej strane frontu, nepriznali mu invalidný dôchodok. Istý čas žil v Čechách v Sokolove, ale vrátil sa na Slovensko a pracoval v bratislavskej Dimitrovke.
Oženil sa s Viktóriou, rodenou Kukiovou a mali dve deti. Jeho syn Štefan s prezývkou „Kopas” bol tiež vynikajúci muzkant a mal dve deti – Alberta a Žanetu.
Dugó Pišta si v roku 1976 zahral i vo filme Ružové sny režiséra Dušana Hanáka, kde hral v rómskej kapele na svadbe mladučkej Ivy Bittovej, ktorá si však nikdy nevzala poštára Juraja Nvotu.
Podieľal sa aj na nahrávaní LP platne cigánskej kapely Júliusa Szénasiho. Hrával s viacerými kapelami, ale najviac s primášom Karčim (Benyi) Grunzom.
Ako dôchodca si ešte privyrábal v Ľanárskych a konopár-skych závodoch v Sládkovičove.
Ochotne hrával všade, kde ho zavolali a dobre zaplatili. Spolupracoval aj so sládkovičovským folklórnym súborom Új hajtás.
[Zdroje:
Peter Botló, vnuk a archív rodiny Botlóovcov]