1912‒1994
V maďarskej obci Pitvaroš sa v roku 1932 narodila manželom Pavlovi Ondrusovi a Judite, rodenej Molnárovej, ktorá pochádzala zo susednej obce Ambróz, dcéra Alžbeta, ktorá už od detských rokov očarovala svojich blízkych nádherným hláskom.
Ondrusovci bývali na Pitvaroši na Hlavnej ulici a všetky mená ich susedov sú nám dobre známe. Rohárovci, Kučerákovci, Urbančokovci, Zelmanovci, Šramovci či Doválovci dnes žijú v Sládkovičove. Svojou mierou sa o to pričinil i Alžbetin otec, Pavol Ondrus, ktorý bol jedným z organizátorov presídlenia Slovákov z Dolnej zeme späť na Slovensko.
Alžbeta Ondrusová prišla do nášho mesta ako 15 ročné dievča spolu so svojou rodinou v roku 1947.
Spev sa jej stal nielen záľubou, ale i poslaním a povolaním. Absolvovala vokálne štúdiá na bratislavskej Vysokej škole múzických umení v triede profesorov Margity Česányiovej a Imricha Godina. Študovala aj na Čajkovského konzervatóriu v Moskve v triede Niny Dorliak, manželky Sviatoslava Richtera. Jej absolventskou úlohou v Moskve bola Zuzanka z Mozartovej Figarovej svadby, ku ktorej sa v SND dostala až hodne neskôr (1971).
Na javisko Opery SND vstúpila úlohou Musetty (spolu s neskôr významnou vokálnou pedagogičkou Vlastou Rojkovou-Hudecovou) a počet jej menších i veľkých úloh rýchlo narastal.
Na rozhraní päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia by sa operný súbor SND dostal do ťažkostí pri obsadzovaní úloh pre koloratúrny soprán, keby v roku 1959 neangažoval mladú 27 ročnú sopranistku Alžbetu Ondrusovú-Svobodovú. Kedysi slávna Anna Hrušovská sa už pomaly z javiska vytrácala a Jarmilu Smyčkovú angažovali do SND až v sezóne 1966/1967. Preto príchod Svobodovej bol pre súbor nielen posilou, ale vlastne záchranou pri tvorbe širokého repertoáru.
Z tých prvých treba spomenúť aspoň jej Barču z Hubičky, kuchárika z Rusalky, Pastierika z Tannhäusera a Frasquitu z Wasserbauerovej inscenácie Carmen. Postupne sa dostala ku všetkým významným koloratúrnym úlohám repertoáru a aj k viacerým úlohám pre lyrický soprán.
Osobitne jej sedeli úlohy z Mozartových opier, čiže Zerlina z Dona Giovanniho (1961) a o desať rokov neskôr spomínaná Zuzanka z Figarovej svadby, ktorú spievala už v čase, kedy jej umelecký rast obmedzovala vleklá choroba. Aj preto najväčšie úspechy dosiahla v prvej polovici šesťdesiatych rokov, kedy v SND vytvorila Titaniu z Brittenovho Sna noci svätojánskej (1962), Aničku z Čarostrelca (1963) a v tom istom roku vstúpila do obnovenej inscenácie Traviaty a doštudovala si Gildu do staršej inscenácie Verdiho diela.
Vzhľadom na charakter jej krištáľového a vo výraze trocha chladného hlasu jej Gilda sedela oveľa lepšie než parížska kurtizána, ktorú vedela viac precítiť vtedy v SND pôsobiaca Jarmila Kralovcová. Vari jej najdokonalejšie stvárneným partom bola mechanická bábka Olympia z Hoffmannových rozprávok (1963).
Aj herecky sa výborne uplatnila ako Lady Harrieta vo Flotowovej Marthe (1964), ale aj ako hravý Oskar v Maškarnom bále, kde vrátila alternujúcej Martvoňovej pomyselnú porážku z Hubičky. V parte Elviry z Rossiniho Talianky v Alžíri poukázala na styčné body mozartovského a rossiniovského vokálneho štýlu.
Jej skôr inštrumentálne znejúcemu hlasu dobre sedeli aj úlohy z predmozartovského obdobia – Eurydika z inscenácie Gluckovej opery (1966) a Romilda z Händelovho Xerxesa (1969). Omylom bolo jej obsadenie do úlohy Liù v Puciciniho Turandot. Okrem spomínanej Mozartovej Zuzanky vytvorila len jednu významnejšiu postavu – Milenu vo Frešovej detskej opere Martin a slnko.
Speváčka sa prezentovala aj na koncertných pódiách, kde vystupovala v symfonických vokálnych dielach Ludwiga van Beethovena (9. symfónia), Georga Friedricha Händla (Mesiaš), Richarda Straussa (Štyri posledné piesne) či Arthura Honeggera (Jana z Arku na hranici). Umelkyňa sa predstavila viackrát i v zahraničí, hosťovala v bývalom ZSSR, Nemecku, Taliansku a Belgicku.
Do Sládkovičova sa vracala iba sporadicky, ale mali sme aj to potešenie vypočuť si jej spevácke umenie, keď vystúpila na jednom z výročných zrazov, ktoré dodnes presídlenci organizujú.
Alžbeta Ondrusová-Slobodová zomrela v roku 2008 vo veku 75 rokov.
Mnohí naši spoluobčania si na ňu spomínajú ako na rovesníčku, s ktorou sa stretávali ešte na Pitvaroši, či v Sládkovičove alebo ako na excelentnú sopranistku, ktorá celý svoj plodný umelecký život prežila v Slovenskom národnom divadle.
Zdroj:
Archív SND Bratislava
https://operaplus.cz/publikum-ni-dodnes-vzpomina-pred-10-lety-zemrela-alzbeta-ondrusova-svobodova/
https://article.wn.com/view/2008/03/03/zomrela_b_val_s_listka_opery_snd_al_beta_ondru_ov_svobodov/
Sudová Eva, Život v Sládkovičove 6/2011, Ed. Mesto Sládkovičovo]