1935‒1994
Narodil sa v roku 1935 v maďarskej obci Pivaroš rodičom Pavlovi Jurajovi Haškovi a Zuzane Kožuchovej. V rámci presídlenia slovenských rodín sa v roku 1947 spolu so svojimi rodičmi presťahoval do Sládkovičova.
Po vyštudovaní základnej a strednej školy sa koncom 60. rokov 20. storočia začal aktívne zapájať do verejného života tak v obci Sládkovičovo, ako i v širšom kontexte v okrese Galanta.
V roku 1957 so oženil so Zuzanou Príbelskou, ktorá tiež pochádzala z Pitvaroša a narodili sa im dvaja synovia – Jaroslav a Pavol.
Od roku 1972 pracoval na organizačnom odbore Okresného národného výboru v Galante a v roku 1976 bol navrhnutý a schválený do funkcie predsedu Miestneho národného výboru v Sládkovičove, ktorú zastával až do roku 1987, kedy pre zdravotné problémy musel vykonávanie tejto funkcie ukončiť.
Ako predseda MNV Sládkovičovo naplno uplatnil svoje organizačné schopnosti a svoje skúsenosti z práce na ONV využil v prospech Sládkovičova a jeho občanov. Ako člen kolégia ministra vnútra sa zaslúžil o to, že obec Sládkovičovo získala v roku 1983 štatút mesta, čo umožnilo výrazný rozvoj obce.
V spolupráci s tajomníkmi MNV Pavlom Benkovským, neskôr Štefanom Rekeňom a Štefanom Laukom, ako i Deziderom Horváthom, podpredsedom ONV Galanta, naštartoval novodobý prerod Sládkovičova z dediny na mesto.
Výraznou mierou sa zaslúžil o modernizáciu Sládkovičova, od výstavby inžinierskych sietí až po výstavbu Domu smútku, rekonštrukciu kina, započatie výstavby nového kultúrneho domu (dnes Inovatech), rekreačného areálu Vincov les, čističky odpadových vôd, drobných prevádzkarní,… Podporoval šport a zaslúžil sa o výstavbu telocvične základnej školy.
Svojou prácou a vykonaným celoživotným dielom zanechal v meste Sládkovičovo nezmazateľnú stopu.
Zdroj:
Pavol Haško, syn a súkromný archív rodiny Haškovcov]