1886‒1961
Raoul Kuffner bol jediným potomkom baróna Karla Kuffnera de Diószegh a grófky Marie Franzisky von und zu Firmian. Narodil sa v roku 1886 a bol pokrstený ako katolík. Vzhľadom k tomu, že jeho život ďaleko viac ovplyvnila židovská rodina jeho otca, ako katolícki príbuzní matky, zaradili sme aj jeho osobnosť do tejto národnostnej menšiny.
Raoul Kuffner vyrástol v Diószegu v kaštieli, ktorý vybudoval jeho otec a mal byť pokračovateľom Karlovho diela. Bol to všestranne vzdelaný mladý muž, ktorý navštívil mnohé krajiny sveta, ale nezdedil po svojom otcovi podnikateľký talent. Bol to skôr intelektuál, milovník umenia, vášnivý poľovník a cestovateľ. Plnou mierou si užíval luxusný život, ktorý mu rodinný majetok umožňoval.
V rokoch 1904–1906 študoval na Súkromnom hospodárskom inštitúte v Magyar-Óvári (Mosonmagyaróvár), kde sa nie veľmi zodpovedne pripravoval na svoje budúce poslanie – vedenie kuffnerovského hospodárskeho komplexu. V roku 1910 dostal pas a absolvoval študijnú cestu po celej Európe aj USA.
V roku 1917 sa Raoul oženil s Carou Carolinou von Haebler a narodili sa im dve deti – v roku 1920 syn Peter Karl Maria Kuffner a v roku 1925 dcéra Lilly Louisanne Kuffner.
Rodina žila v kaštieli v Diószegu, ale na zimu pravidelne odchádzali do Álp a letné dovolenky trávili pri mori. Pani Anna Hubinská, ktorá pracovala v kaštieli, spomínala na jedny rodinné Vianoce: „Pani barónka toho roku manžela Raoula prekvapila. Po vianočnej večeri v slávnostne prestretej jedálni sa rodina pobrala do salónu, kde na prekvapenie všetkých boli dva vianočné stromčeky. Na jednom sa trblietali ozdoby a bola pod ním kopa darčekov pre Lilly Lousianne a Petra a na druhom viseli šunky, klobásky, kačky a husi. To bol stromček pre pána baróna, ktorý si rád pochutnával na dobrom mäsku. Všetci sa v ten štedrý večer tešili, deti dostali krásne hračky, Lilly Lousianne bábiky, Peter moderné elektrické hračky a Raoul Kuffner kopu dobrôt, ktoré po Štedrom večere putovali do chladničky, aby pán barón mohol maškrtiť celé sviatky.“
Rodina Kuffnerovcov považovala dobročinnosť za svoju srdcovú záležitosť a Raoulova manželka Cara Carolina sa tak ako jej svokra zaujímala o potreby obyvateľov obce i celého okolia. Podporovala deti, dedinské školy i učiteľov. Kuffnerovci platili učiteľov, zabezpečovali im byty a kurivo na zimu. O úrovni škôl svedčí skutočnosť, že ich navštevovali nielen deti čeľadníkov, ale aj deti obyvateľov z okolitých dedín a to aj napriek tomu, že ich rodičia museli platiť školné.
Pani grófka a po nej aj jej nevesta organizovali rôzne dobročinné akcie a výťažok z nich venovali potrebným. Deti z chudobných rodín dostávali prídel mlieka, ošatenie, obuv od firmy Baťa i vianočné balíčky. Pre tých najchudobnejších sa každý deň varili polievky, ktoré boli často ich jediným jedlom.
Je potrebné dodať, že diószegskí a viedenskí Kuffnerovci boli známi svojím sociálnym cítením, ale břeclavská vetva starostu mesta Hermana Hirscha Kuffnera sa charite nevenovala. Dodnes napríklad funguje štipendijný fond, ktorý založili viedenskí Kuffnerovci.
Po smrti svojho otca baróna Karla Kuffnera de Diószegh, ktorý zomrel v roku 1924, prevzal dedičstvo Raoul Kuffner. Cukrovarská výroba ho nezaujímala tak ako jeho otca. Časť roka síce žil so svojou rodinou v Diószegu, ale veľa cestoval a na svojich cestách sa venoval štúdiu umenia a svetským radovánkam, ktoré patrili k životnému štýlu bohatých šľachticov.
Raoulova manželka barónka Cara Carolina v roku 1932 zomrela na otravu krvi, ktorú údajne dostala od pokazeného zuba. Život jej nezachránila ani transfúzia krvi, ktorú vykonali lekári vo Viedni.
Raoul Kuffner sa v roku 1934 znovu oženil so svojou dlhoročnou priateľkou maliarkou židovského pôvodu Tamarou de Lempickou, rodenou Gurwic–Gorszkou, ktorú už aj pred sobášom štedro podporoval. Svadba sa konala v roku 1934 v Zürichu a manželia odišli na svadobnú cestu do Egypta. Lempicka si do manželstva priniesla dcéru Kizette, ktorej otcom bol Tamarin prvý manžel.
Na podnet Tamary de Lempickej a pod vplyvom politických udalostí, ktoré neposkytovali žiadnu stabilitu, Raoul Kuffner v roku 1938 predal svoj podiel v cukrovare a spolu s manželkou a deťmi sa odsťahovali do zahraničia, kam sa im podarilo vyviesť aj takmer celú kuffnerovskú umeleckú zbierku, ktorá bola v tom čase údajne druhou najcennejšou súkromnou zbierkou na Slovensku. Činnosť rodiny Kuffnerovcov v Diószegu sa skončila.
Manželia ešte istý čas žili v Európe a potom odišli do USA. Vo februári 1939 odišiel do USA Raoul s Tamarou a po veľkých peripetiách za nimi prišli aj všetky deti, ktoré boli ešte v roku 1939 a 1940 v Európe. Peter v Škótsku, Lilly Lousianne vo Švajčiarsku a Kizette so svojou tetou Adrienne boli dokonca v Poľsku, odkiaľ odišli iba dva dni pred nemeckou okupáciou. Do USA sa deti dostali až v júli 1940 na gréckej lodi Nea Hellas. Na francúzko-španielskej hranici strávili hodiny čakaním, lebo Lilly Lousianne nemala správne papiere (údajne cestovala na falošné doklady). Až po rokoch sa ukázalo, že ich útek do USA sa uskutočnil vďaka zásahu Eleanor Roosevelt, manželky amerického prezidenta, ktorá v tejto veci intervenovala u španieského kráľa.
Emigráciou do USA si členovia rodiny zachránili životy, lebo ich židovský pôvod by bol pre fašistov dôvodom na likvidáciu. Niektorí ich príbuzní, ktorí neboli tak obozretní ako Tamara de Lempicka a zostali aj po nástupe fašizmu v Európe, sa stali obeťami holokaustu. Raoulove sesternice Marianne a Hedviga, dcéry Wilhelma Kuffnera, mladšieho brata Raoulovho otca, zomreli v koncentračnom tábore Auschwitz.
V roku 1945 získali Raoul Kuffner a Tamara de Lempicka americké občianstvo. V USA žili v Beverly Hills v Hollywoode a neskôr v New Yorku. Pohybovali sa v umeleckých kruhoch a užívali si luxus. Vlastnili drahé nehnuteľnosti, ako apartmán na Manhattene, domy v Havane, Palm Springs a Paríži. Svoj životný štandard si zaisťovali financiami, získanými za majetky, ktoré Raoul predal v Európe a neskôr postupne rozpredávali rodinnú umeleckú zbierku nesmiernej ceny. Tamara bola bohatým zdrojom bulvárnych škandálov a priatelila sa so všetkými umeleckými ikonami tých čias (Salvator Dali, Andy Warhol, Greta Garbo, atď).
Raoul vydal v roku 1951 v newyorskom vydavateľstve Richard R. Smith Publisher, INC knihu Planomania: Capitalism Makes Sense (Planomania: Kapitalizmus dáva zmysel), v ktorej podrobne popisoval budovanie a fungovanie kuffnerovského hospodárskeho komplexu, zamýšľal sa nad fungovaním kapitalistického systému, ktorý podľa jeho názoru trpel rôznymi regulačnými opatreniami a spomínal na život rodiny v Diószegu.
Barón Raoul Kuffner de Diószegh zomrel ako 75 ročný v roku 1961 na lodi SS Liberté na ceste z Európy do USA a bol pochovaný do mora. V jednom z Tamariných životopisov je uvedené, že v čase, keď Kuffnerovcom takpovediac dochádzal kapitál, rozhodla Tamara, že na cesty do Európy už nebudú lietať, ale jednu cestu vždy absolvujú loďou, čo bolo lacnejšie. Na túto „šetrnosť“ Raoul Kuffner doplatil. Tamara mu vystrojila smútočnú omšu, na ktorej sa zúčastnili jeho deti.
V knihe Life of Deco and dekadence od Laury Claridge je uvedené, že vtedy sa Peter a Lilly Lousianne poslednýkrát stretli s Tamarinou dcérou Kizette. Tamara sa údajne snažila vniesť medzi nich nenávisť. Dovtedy boli ich vzťahy pravdepodobne dobré, lebo napríklad ešte v septembri 1961 sa Kizette spolu Petrom Kuffnerom a jeho manželkou Violet zúčastnili v Paríži na párty Rol Volmar show.
Lilly Lousianne vlastnila portrét, ktorý jej Tamara namaľovala. O tomto obraze povedala: „Keď sa začala II. svetová vojna, boli sme ja a Kizette vo Francúzsku a môj brat Peter v Škótsku. Naši rodičia boli v USA, nemohli sa pre nás vrátiť a tak sme museli požiadať o víza do USA. Na konci júla 1940 sme prišli do Beverly Hills a vtedy Tamara začala maľovať môj obraz, ale nestihla ho v to leto dokončiť a obraz ostal nedokončený.“ Po smrti Raoula Kuffnera Tamara vyrezala časť obrazu a poslala ho Lilly Lousianne ako spomienku na leto v Beverly Hills. Tento obraz ako i portrét baróna Raoula Kuffnera v kresle sme mohli vidieť na výstave obrazov Tamary de Lempickej v Madride, ktorú sme v roku 2018 navštívili.
Raoul vo svojom závete rozdelil majetok rovným dielom medzi deti a Tamaru. Tento majetok vtedy obnášal približne dva milióny dolárov, akcie, pozemky, nehnuteľnosti vo Viedni a zbierku striebra a porcelánu z diószegského kaštieľa. Súčasťou pozostalosti boli aj doklady, na základe ktorých Raoul žiadal československú vládu o vrátenie skonfiškovaného majetku a taktiež dokumenty, ktorými cisár František Jozef I. udelil Karlovi Kuffnerovi dedičný titul baróna, uvedené na stranách 124–129 tejto publikácie. O previazanosti kuffnerovských majetkových vzťahov svedčí aj skutočnosť, že ešte pred II. svetovou vojnou Raoul Kuffner zdedil v Břeclavi nehnuteľnosti po bezdetnom strýkovi Ludwigovi Edler von Kuffnerovi.
Peter Karl Maria Kuffner v USA vyštudoval, pracoval ako inžinier a podieľal sa na niektorých projektoch NASA. V roku 1951 sa oženil s Violet H. Adasunas (1926–2009). Peter Kuffner zomrel bezdetný v roku 2000 v okrese Angelina, Texas, USA.
Lilly Lousianne Kuffner sa v USA trikrát vydala a mala dve deti. Jej tretí manžel bol veľmi známy kapitán amrického letectva, hrdina II. svetovej vojny a účastník kórejskej misie Nathaniel Glickman, nositeľ mnohých vojenských vyznamenaní. Baronesa Lilly Lousianne Kuffner de Diószegh zomrela v roku 2009, po dlhej chorobe.
Uvádzame preklad jej nekrológu: Dňa 12. novembra 2009 zomrela v USA Lilly Lousianne baronesa Kuffner Glickman, dcéra Cary Caroliny von Haebler a baróna Raoula Kuffnera de Diószegh, nevlastná dcéra Tamary de Lempickej. Narodila sa 30. januára 1925 v Diószegu, študovala na internátnej škole vo Švajčarsku a tesne pred II. svetovou vojnou emigrovala spolu so svojim bratom a nevlastnou sestrou Kizette do USA. Tam viedla veľmi rozmanitý a úspešný život. Usadila sa v Californii, kde študovala na Stanfordskej univerzite, vydala sa, vychovala dve deti a začala podnikať. Spolu so svojou životnou láskou, manželom Nathanielom (Buddym) Glickmanom, vlastnili obchod s dámskou módou a spoločnosť s kuriérskymi službami. Louis vnášala do ich života a práce vznešenosť, štýl a inteligenciu. Na dôchodok sa presťahovali do Medfordu v štáte Oregon, kde si splnila svoj celoživotný sen a venovala sa umeniu a zvieratkám. Navždy na ňu budú spomínať jej manžel Buddy, dcéra Carola Lindguist, syn Robert Ekholm s manželkou Beverly, nevlastná dcéra Jane Glickman Cavala s manželom Johnom a všetky jej milované vnúčatá a pravnúčatá.
Zomrela posledná členka kuffnerovskej rodiny, ktorá ešte žila v našom meste a jej rovesníci si ju pamätali ako malé dievčatko z kaštieľa.
[Zdroje:
Státní ústřední archiv, Praha
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa
Štátny archív Bratislava, Fond Diószegská hospodárska a cukrovarnícka účastinárska spoločnosť v Diószegu
Cukrovar Sládkovičovo (ďalej len Fond DHCÚS v Diószegu, CS), šk. 1–10
Sudová Eva, Spomienky na Diószeg, história židovskej komunity v Diószegu / Sládkovičove, Ed. Sudová Eva, OZ Ponvagli, Sládkovičovo, 2015, ISBN: 978-80-972129-1-9
Pokreis Hildegarda: Diószegský cukrovar 1918–2008. In Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár, Ed. Sudová Eva, Sládkovičovo: Mesto Sládkovičovo 2009, s. 11–34
Kuffner R., Planomania Capitalism Makes Sentes, Richard R. Smith publisher, INC. New York, 1951
Claridge L., Tamara de Lempicka A Life of Deco and
Decadence, Bloomsburry Publishing Plc, London, 2000]