1854‒1917
Dávid Wollner sa narodil v roku 1854 v Jelke a do Diószegu prišiel podľa dochovaných záznamov niekedy po roku 1868, lebo jeho meno ešte nefiguruje na súpise židovských rodín z roku 1868.
Prenajal si dom pri cukrovare, v ktorom prevádzkoval výčap. V podnikaní sa mu výborne darilo vďaka cukrovaru, ktorý do Diószegu prilákal nových zámožnejších občanov, obchodníkov, dodávateľov i odberateľov. Dom, v ktorom mal výčap, neskôr odkúpil a na jeho mieste vybudoval jednopodlažnú dvojkrídlovú budovu, v ktorej prevádzkoval pohostinstvo, hotel a veľkosklad piva a sódy. Wollnerovi zamestnanci rozvážali tovar na konských povozoch a neskôr na nákladných autách do širokého okolia.
Nepoznáme presný dátum založenia Židovskej náboženskej obce v Diószegu, ale vieme, že jej prvým predsedom bol práve Dávid Wollner.
Oženil sa s Idou, rodenou Falk * 1858 a narodili sa im traja synovia – Julius Zwi Yaakov * 1880, Gejza * 1883, Lajos * 1891 a dcéra Elsa * 1893. Julius sa oženil so Szidóniou, rodenou Goldstein a mali dcéru Margit * 1906. V roku 1942 bol deportovaný z Bratislavy a zomrel v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. O osude Lajosa Wollnera nemáme žiadne informácie iba záznam o jeho narodení v matrike. Elsa Wollner sa vydala za Júliusa Sidona, veterinárneho lekára z Budapešti a mala jediného syna Andyho. Elsa emigrovala v roku 1977 do Izraela a v čase, keď už nežil ani jej manžel ani syn, sa stretla so svojou praneterou Agnesou Wollner.
[Zdroje:
Archív rodiny Wollnerovcov
Sudová Eva, Spomienky na Diószeg, história židovskej komunity v Diószegu / Sládkovičove, Ed. Sudová Eva, OZ Ponvagli, Sládkovičovo, 2015, ISBN: 978-80-972129-1-9]