1911‒2001
Nemecky píšúci básnik, esejista a dramatik Herman Adler sa narodil v Diószegu v roku 1911. Jeho otcom bol Simon Adler a matka Hermina, rodená Liechtig, ale tí sa pravdepodobne z Diószegu odsťahovali krátko po narodení syna. Vo svojom životopise totiž Herman Adler uvádza, že vyrástol Norimbergu. Po absolvovaní štúdia pedagogiky sa v roku 1934 na čas vrátil do Československa a v roku 1939 narukoval do československej légie v Poľsku.
Počas II. svetovej vojny sa pripojil k židovskému hnutiu odporu v Litve a Poľsku. Oženil sa s opernou speváčkou Judith, rodenou Drisler a spoločne prežili v getách obdobie nacistickej diktatúry. Aktívne sa zúčastnil povstaní vo vilniuskom a varšavskom gete. Z Poľska utiekol Herman Adler do Budapešti, ale neskôr bol deportovaný do koncentračného tábora Bergen-Belsenu pri nemeckom Hannoveri, kde bol na konci vojny oslobodený.
Po vojne sa usídlil vo Švajčiarsku. Svoje strašné skúsenosti s nacistickou brutalitou na jednej strane a ľudskou dôstojnosťou a hrdinstvom na strane druhej, popísal vo svojich dielach, ktoré sú čiastočne faktografickým spravodajstvom a čiastočne poetickou štylizáciou. Veľkú časť svojej tvorby venoval televíznym a rozhlasovým hrám. Na tému holokaustu napísal aj svoj najznámejší scenár pre televízny film Feldwebel Schmid / Seržant Schmid. Natočil ho izraelský režisér Nathan Jariv v roku 1967 pre ZDF-Fernsehfilm a film získal významné medzinárodné ocenenia. Ide o autobiografický príbeh Hermana Adlera a seržanta Antona Schmidta, pochádzajúceho z Viedne, ktorý počas II. svetovej vojny vo Vilniuse ukrýval Hermana Adlera vo svojej rezidencii. Schmidt bol za to následne zatknutý a odsúdený na trest smrti.
V neskoršom období sa Herman Adler vo svojej tvorbe venoval aj psychologickým témam v diele Judaizmus a psychoterapia a prekladal židovské texty do nemčiny. Angažoval sa v centre pre umenie prenasledovaných.
Herman Adler zomrel v roku 2001 v Bazileji vo Švajčiarsku, ktoré sa stalo jeho druhým domovom.
[Poznámka editora:
V zozname zamestnancov cukrovaru sú uvedení agronóm Ing. Hugo Adler, narodený 1910 a Rudolf Adler, narodený 1898. Tomáš Lang v publikácii Spomienky na Diószeg uvádza, že v Diószegu bol rabín Šalom Hirš Adler, autor slovníka starohebrejského jazyka. Ani u jedného z menovaných sa nám nepodarilo potvrdiť príbuzenskú väzbu na Hermana Adlera.
[Zdroje:
Sudová Eva, Spomienky na Diószeg, história židovskej komunity v Diószegu / Sládkovičove, Ed. Sudová Eva, OZ Ponvagli, Sládkovičovo, 2015, ISBN: 978-80-972129-1-9
https://de.wikipedia.org/wiki/Hermann_Adler_(Schriftsteller)]