1881‒?
Oskar Pfeffer bol jednou z najdôležitejších osobností diószegského cukrovaru a celého hospodárskeho komplexu. Od roku 1909 bol najbližším spolupracovníkom baróna Karla Kuffnera a po jeho smrti riadil cukrovar i celý komplex, nakoľko mladý barón Raoul Kuffner sa tejto činnosti nevenoval takpovediac na dennej báze.
Oskar Pfeffer sa narodil 8. decembra 1881 v Koschetitz (Košetice, okres Pelhřimov). V kronike obce Košetice je v roku 1891 zmienka o Židovi Hellerovi, neskôr Pfefferovi, ktorý žil v dome č. 142 s poznámkou „Lítmák Žid“. Leopold Pfeffer bol v 90. rokoch 19. storočia členom košetického zastupiteľstva.
Prvé zmienky s jeho menom sa v archívnych dokumentoch cukrovaru nachádzajú v roku 1916, keď boli členmi riaditeľskej rady cukrovaru Siegwart Mayer Ketschendorf, Móriz Kuffner, barón Karl Kuffner de Diószegh, Wilhelm Kuffner, barón Raoul Kuffner de Diószegh, Wilhelm Gutmann, rytier Maximilián Gutmann a Oskar Pfeffer bol menovaný prokuristom. V cukrovare pracoval aj jeho blízky príbuzný Henrich Pfeffer, 1891–1931 narodený tiež v Košeticiach, ktorý mal ženu Markétu * 1899 a dcéru Luciu * 1928.
Po smrti baróna Karla Kuffnera de Diószegh v roku 1928 zvolili nových členov rady, ktorí boli nielen z okruhu rodiny – Móriz Kuffner, Dr. Hans Kuffner, Siegwart Mayer Ketschendorf, Raoul Kuffner, František Popper, Dr. Jozef Blauhorn, Rudolf Gutmann a Oto Schmidt a za prokuristov boli menovaní Oskar Pffefer, Dr. František Schreiber a Dr. Pavol Schreiber.
Nevlastný syn Oskara Pfeffera Raoul Bott o ňom napísal, že sa vlastnou prácou vypracoval z administratívneho pracovníka až na výkonného riaditeľa a bol jedným z najdôležitejším lobistov československého cukrovarníckeho priemyselu a často cestoval pracovne do Prahy a Budapešti. Spolu s Karlom a Raoulom Kuffnerovcami bol v roku 1919 zakladajúcim členom Slovenského spolku cukrovarnického v Bratislave.
Prvou manželkou Oskara Pfeffera bola Rosa Robitschek * 1893, s ktorou sa oženil v roku 1912 vo Viedni a mali dve deti – dcéru Grétu * 1918 a syna Ernesta * 1920.
Po smrti svojej prvej ženy sa v roku 1928 v Bratislave znovu oženil s Margit Bott, rodenou Kovács, rozvedenou dcérou cukrovarského vysokého úradníka Mártona Kovácsa, ktorá mala z prvého manželstva syna Raoula Botta. Všetci spoločne bývali vo Pfefferovej vile neďaleko cukrovaru. Ide o veľmi originálnu vilu s nevšednou architektúrou, ktorá rodine poskytovala luxus, zodpovedajúci postaveniu Oskara Pfeffera. Vila bola vyzdobená obrazmi a gobelínmi, ktoré Pfeffer zbieral, hoci nebol odborník a nakupoval umenie skôr ako investíciu. O domácnosť a výchovu detí sa starali súkromné učiteľky, guvernantky, slúžky a záhradník. Dovolenky rodina trávila v najlepších hoteloch v luxusných európskych letoviskách.
Vo svojich spomienkach ho Raoul Bott vždy nazýva „Pepsi“ podľa reklamy na americkú malinovku a spomínal aj na jednu neobvyklú vlastnosť svojho nevlastného otca. Oskar Pfeffer dokázal zaspať kedykoľvek a kdekoľvek. Aj v reštaurácii po dojedení obeda si otočil stoličku a do minúty zaspal. Po 20 minútach sa zobudil oddýchnutý a plný pracovného elánu.
V roku 1932 sa Pfefferovci presťahovali z Diószegu do Bratislavy do prenajatého domu pod Slavínom, kde mali aj tenisový kurt. V tom čase bol nielen prokuristom cukrovaru, ale angažoval sa aj v bratislavských židovských inštitúciách a bol napríklad i predsedom kuratória Židovskej nemocnice v Bratislave.
Oskar Pfeffer sa rozhodol vybudovať pre rodinu nový dom v modernom štýle a oslovil židovského architekta Friedrich Weinwurma, ktorý projektoval i budovu židovskej nemocnice. Pfeffrovu vilu v Bratislave na Novosvetskej ul. 8 nazývanú tiež Vila Schwadron, realizovala v rokoch 1935–1936 kancelária architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseiho, spolu s viedenským architektom Ernstom Schwadronom, ktorý navrhoval interiér vily. Táto mimoriadna modernistická vila bola v odborných kruhoch porovnávaná s brnenskou vilou Tugendhat. Išlo o funkcionalistickú vilovú stavbu strohého, až puristického výrazu, ktorý bol v kontraste s materiálovo hodnotným a luxusne zariadeným interiérom. Podoba vily svedčila o zmenenom prístupe investora ovplyvnenom modernou dobou. Bohužiaľ, stavba bola v povojnovom období necitlivo prestavovaná a jej osobitý architektonický ráz už dnes pripomína iba niekoľko fragmentov. Dnes je vila v majetku Ministerstva vnútra SR.
V tom čase Margit Pfeffer ochorela na rakovinu, ale jej muž tento fakt tajil pred deťmi a pozornosť upriamoval na budovanie nového domu. V čase, keď sa do vily nasťahovali, Margit už bola v sanatóriu vo Viedni, kde v roku 1935 zomrela a je, tak ako Pfefferova prvá žena, pochovaná na sládkovičovskom židovskom cintoríne.
Oskar Pfeffer ako prokurista riadil chod cukrovaru, všetkých ostatných závodov a hospodárstiev, pripravoval správy a vyúčtovania pre akcionárov a okrem toho zastupoval záujmy cukrovarníkov na politickej scéne najprv v Uhorsku a neskôr v Československej republike, čo obnášalo aj „rozdeľovanie“ úplatkov poslancom a ministrom, aby presadili zákony výhodné pre cukrovarnícky priemysel a pestovateľov repy.
Na záver svojej kariéry v Diószegu, keď Diószeg pripadol Maďarskému kráľovstvu, mal za úlohu predaj celého kuffnerovského majetku maďarskej spoločnosti Georgia. Po ukončení predaja odcestoval so svojimi vlastnými deťmi do Londýna. Veľkú časť svojho hnuteľného majetku uskladnil v Diószegu, kam tesne pred pričlenením Diószegu k Maďarsku poslal aj nevlastného syna Raoula, ktorého poručníkmi sa stali sestra jeho matky teta Bözsi a jej manžel Eduard Freibaureovci.
V Londýne sa zoznámil so svojou treťou ženou Celiou Grüssnerovou, ktorá pochádzala z bohatej maďarskej židovskej rodiny. Celia mala z predošlého manželstva s Jenő Frankom dvoch synov – chemického inžiniera Bélu Zoltána Franka, * 1909, ktorý zomrel v roku 1992 v Brazílii a mal manželku Annie Elizabet Frank a deti Loni a Celie Frank a elektroinžiniera Georga Lajosa Franka, * 1914, ktorý zomrel v roku 2010 v Toronte.
Na jar roku 1939 v Diószegu pobalili všetky cennosti, nábytok i osobný majetok Pfefferovcov a naložili ho do veľkého kontajnera, ktorý bol odoslaný do Londýna. Všetky umlecké predmety boli skontrolované maďarskou emigračnou políciou, aby sa zaistilo, že do zahraničia nebude vyvezený žiadny maďarský národný poklad. Dňa 6. júna 1939 odletel z Budapešti do Londýna aj Pfefferov nevlastný syn Raoul Bott. Cesta Pfefferovcov pokračovala z Londýna za more do Kanady, kde žili najprv v Montreale. Posledná stopa osudu Oskara Pfeffera teda vedie do USA, kde žil v štáte Massachusech. Jeho tretia žena Celia zomrela v Brazílii, kde žil jej syn Béla Zoltán Frank. Nepodarilo sa nám zjistiť okolnosti a ani dátum úmrtia Oskara Pfeffera.
Oskar Pfeffer bol veľmi úspešný a obdivuhodný človek, ktorý sa sám vypracoval len vďaka svojej tvrdej práci, vytrvalosti a priebojnosti. Ľutujeme, že sa nám nepodarilo získať o ňom viac informácií a dúfame, že aj tieto skromné riadky sú dôstojnou pripomienkou jeho života a dlhoročného úspešného pôsobenia v Diószegu.
[Zdroje:
Sudová Eva, Spomienky na Diószeg, história židovskej komunity v Diószegu / Sládkovičove, Ed. Sudová Eva, OZ Ponvagli, Sládkovičovo, 2015, ISBN: 978-80-972129-1-9
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vila_Pfeffer
http://www.senat.cz/informace/z_historie/tisky/1vo/tisky/T0159_00.htm
Moravčíková Henrieta, Friedrich Weinwurm, Ed. Slovart, spol. s r. o., Bratislava, 2014, ISBN: 978-90556-158-7]