1898‒1980
Svetoznáma maliarka Tamara de Lempicka, ktorá bola druhou manželkou baróna Raoula Kuffnera de Diószegh, je nepochybne najznámejšou osobnosťou, ktorej život bol spätý s Diószegom. Tamara nielenže istý čas žila v kuffnerovskom kaštieli, ale tak ako Raoul zásadne ovplyvnil jej život (tým, že jej zaistil blahobyt, po ktorom túžila) i ona ovplyvnila život kuffnerovskej rodiny i nášho mesta. Najdôležitejší bol jej vplyv na Raoulovo rozhodnutie emigrovať do USA a vyviezť tam mimoriadne cennú umeleckú zbierku.
Tamara bola židovského pôvodu a narodila sa údajne v roku 1898 vo Varšave ako Tamara Górska. Jej otec bol právnikom a matka významnou osobnosťou kultúrneho a spoločenského života. Tamara získala vďaka svojim rodičom na jednej strane výborné vzdelanie, ale na druhej strane traumatizujúcu skúsenosť z ich rozvodu.
V roku 1916 sa v Petrohrade vydala za Tadeusza de Lempického a narodila sa im dcéra Kizette. Tadeusz bol počas revolúcie v roku 1917 zatknutý a po jeho prepustení manželia opustili Rusko a odišli do Paríža.
Paríž sa stal pre Tamaru osudným. Začala študovať umenie na Académie de la Grande Chaumière u Maurica Denisa a vďaka svojmu mimoriadnemu talentu a originálnemu štýlu vystavovala svoje obrazy v Paríži už v roku 1923. Prvú samostatnú výstavu usporiadala v Miláne a razom sa stala veľmi módnou maliarkou. Vlastniť obraz od Tamary de Lempickej, či dať sa od nej portrétovať, bolo prestížou aj v najvyšších parížskych kruhoch. Vo svojej tvorbe používala zjednodušené geometrické formy a venovala sa hlavne módnym portrétom celebrít.
Táto femme fatale sa priatelila s Picassom i Cocteauem, ale mala aj celý rad „priateliek“, čo bolo i v tom čase škandálne. Jej pletky s mužmi i ženami nakoniec znechutili Tadeusza de Lempického, ktorý sa s ňou v roku 1928 rozviedol.
Vtedy prišiel na scénu barón Raoul Kuffner de Diószegh, syn baróna Karla Kuffnera de Diószegh a grófky Marie Franziskyvon und zu Firmian, ktorý sa narodil v Diószegu v roku 1886. Hoci bol Raoul v tom čase ženatý s Carou Carolinou von Haebler, užíval si životný štýl šľachtickej smotánky vrátane mimomanželských avantúr s krásnymi ženami. Raoul, ktorý už vlastnil niekoľko jej obrazov, požiadal Lempicku, aby portrétovala jeho „priateľku“ Hanu de Herrera. Tamara túto situáciu využila „naplno“ a sama sa stala Raoulovou milenkou a on jej mecenášom.
Do tohto obdobia sa traduje príhoda o jej prvej návšteve v Diószegu. Pani grófka, Raoulova matka, mala veľmi prísne morálne zásady a tak Tamaru, ako rozvedenú ženu, ubytovala v časti kaštieľa, ktorá bola vyhradená pre služobníctvo. Na Tamaru veľkým dojmom zapôsobila impozantná zbierka obrazov a umeleckých predmetov, ktoré v diószegskom kaštieli zhromaždil barón Karl Kuffner de Diószegh a po ňom i jeho syn.
V roku 1932 Cara Caroline zomrela na otravu krvi a Raoul sa dva roky na to v Zurichu oženil s Tamarou de Lempickou. Pre ňu to bol sobáš z rozumu, pretože bohatstvo Raoula Kuffnera jej zaručovalo vysoký životný štandard, po ktorom túžila. Na svadobnú cestu manželia išli do Egypta a až do roku 1939 žili v Európe.
Tamara de Lempicka mala zásadný vplyv na Raoulovo rozhodnutie odsťahovať sa s celou rodinou do USA a tak utiecť pred hroziacim nebezpečenstvom nástupu fašizmu. Obaja boli židovského pôvodu a tak bola emigrácia pre nich jediným bezpečným riešením.
Manželia síce ešte istý čas žili v Európe, ale nakoniec emigrovali do USA. Raoul s Tamarou odišli do USA vo februári 1939 a až v roku 1940 za nimi po veľkých perepétiach pricestovali ich tri deti. V roku 1945 získali Raoul Kuffner a Tamara americké občianstvo.
V USA žili manželia v Beverly Hills, v Hollywoode a neskôr v New Yorku. Tam vlastnili apartmán na Manhattene na 57 Est, ktorý Tamara zariadila aj starožitným nábytkom zachráneným z diószegského kaštieľa. Okrem toho mali luxusné domy v Havane, v Palm Springs a štúdio v Rue Mechain v Paríži zariadené v rokokovom štýle. Tamara sa venovala maľbe a interiérovému dizajnu. Životný štandard im zaisťovali financie získané za majetky, ktoré Raoul predal v Európe a neskôr postupne rozpredávali rodinnú umeleckú zbierku nesmiernej ceny.
Tamara bola bohatým zdrojom bulvárnych škandálov a priatelila sa a mnohými umeleckými ikonami tých čias – Salvator Dali, Andy Warhol, Greta Garbo,… Manželstvo Tamary a Raoula nebolo práve príkladné a každý z nich si žil svojím životom.
V roku 1961 Raoul Kuffner zomrel a Tamara sa rozhodla odsťahovať do Houstonu v Texase bližšie k svojej dcére Kizette a jej rodine. Raoul v závete rozdelil svoj majetok rovným dielom medzi deti a Tamaru. Tej však zdedené peniaze nepostačovali na udržanie vysokého životného štandardu a tak postupne predávala ďalšie umelecké diela z kuffnerovskej zbierky a údajne ponúkla na predaj aj listinu, ktorou František Jozef I. udelil Karlovi Kuffnerovi šľachtický titul.
V roku 1978 sa potom presťahovala do Cuernavacy v Mexiku, kde zomrela v spánku dňa 18. marca 1980. Jej popol rozprášili do hrdla sopky Popokatepetl.
Tamarina dcéra Kizette je spoluautorkou najprestížnejšej biografie svojej matky Vášeň umenia, ktorá vyšla v roku 1987. Kizette študovala v Lausanne, Paríži, Londýne a v Oxforde. Na Stanfordskej univerzite v USA získala magisterský titul v odbore politických vied. Zomrela v roku 2001 v Regency Park v Houstone, Texas. Jej dcéra Victoria Foxhall Doporto, Tamarina vnučka, je majiteľkou ochrannej známky Tamara de Lempicka.
Druhá zlatá éra popularity Tamary prišla paradoxne až po jej smrti. Dnes sa jej obrazy predávajú za astronomické sumy v miliónoch dolárov a vlastnia ich známe celebrity ako speváčka Madona či herec Jack Nicholson.
O jej excentrickom živote bolo napísaných niekoľko kníh a údajne sa v Hollywoode pripravuje i životopisný film o tejto krásnej, kontroverznej, dekadentnej žene, ktorá bola nepochybne vynikajúcou maliarkou. Jej najznámejšie obrazy sa stali symbolmi doby, v ktorej žila a tvorila. Na titulnej strane knihy Tisíc obrazú, které musíte videt je Tamarin obraz Mladá žena v zelenom.
[Zdroje:
Sudová Eva, Spomienky na Diószeg, história židovskej komunity v Diószegu / Sládkovičove, Ed. Sudová Eva, OZ Ponvagli, Sládkovičovo, 2015, ISBN: 978-80-972129-1-9
Pokreis Hildegarda: Diószegský cukrovar 1918–2008. In Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár, Ed. Sudová Eva, Sládkovičovo: Mesto Sládkovičovo 2009
Kuffner R., Planomania Capitalism makes sentes, Richard R. Smith publisher, INC. New York, 1951.
Claridge L., Tamara de Lempicka, A Life of Deco and Decadence, Bloomsburry Publishing Plc, London, 2000
Lempicka–Foxhall K., Atr and Times of Tamara Lempicka, Phaidon Press Limited, Oxford 1987
https://www.esmadrid.com/en/whats-on/tamara-lempicka-gaviria-palace]