Mgr. Jana Váňová
Budova bývalého Kasína je situovaná vo východnej časti mesta Sládkovičovo, v radovej zástavbe na Cukrovarskej ulici. Nachádza sa v administratívno-obytnej zóne cukrovarského areálu, severne od výrobnej časti areálu. Na východe susedí s administratívnou budovou, na západe s pozemkom riaditeľskej vily (takzvaného Malého kaštieľa), južne so záhradou bytového domu. Budova má pôdorysný tvar obdĺžnika a je situovaná súbežne s uličnou čiarou, pričom hlavný vstup je orientovaný do Cukrovarskej ulice. Zo strany ulice je parcela vymedzená čiastočne pôvodným oplotením s novodobými bránami.
O objekte Kasína nemáme mnoho informácií. Pravdepodobne bol realizovaný začiatkom 20. storočia, presnejšie v prvom desaťročí (roky 1900–1910), na mieste staršieho dvojpodlažného murovaného objektu neznámej funkcie, ktorý bol podľa všetkého postavený po požiari roku 1871 (ten podľa literatúry zničil pôvodnú zástavbu).
Túto staršiu stavbu na mieste dnešného Kasína zachytáva olejomaľba cukrovarského areálu od neznámeho autora (približne po roku 1871), ktorá visela v riaditeľskej kancelárii. Budovu je možné opísať ako dvojpodlažný objekt zastrešený sedlovou strechou, s hladko omietnutými svetlejšími fasádami a kontrastnými lizénami z režnej tehly, teda s dekorom, ktorý je v tom čase možné nájsť na administratívnej budove, vrátnici ako aj na ostatných stavbách cukrovarského areálu.
Objekt menšieho pôdorysného tvaru zakreslený na katastrálnej mape mesta z rokov 1892–1904 je zaznamenaný na parcelnom protokole ako stavba vo vlastníctve cukrovaru, so súpisným číslom 128B, situovaný na parcele č. 525, zaberajúcej plochu 120 štvorcových siah (432 m2). Na mape objekt susedí so záhradou na mieste dnešného bytového domu (parc. č. 522) a s administratívnou budovou (parc. č. 524).
Mapové podklady z rokov 1894–1896 k zavedeniu kanalizácie do cukrovarského areálu ale objekt Kasína na mieste nezobrazujú, no iné plány z konca 19. storočia k stavbe čističky odpadových vôd už stavbu zachytávajú na parc. č. 525.
Projekt k zavedeniu telefónnych liniek do areálu (roky 1900–1913) ešte nezobrazuje budovu nového Kasína (ani novú administratívnu budovu), čo je možné vysvetliť tým, že telefónne linky do Kasína v tom čase neboli zavedené. Podľa všetkého ale Kasíno bolo realizované súbežne so stavbou administratívnej budovy (do ktorej telefónne linky v tom čase zavedené už boli), teda je pravdepodobné, že tento podklad je nepresný.
Čo sa týka funkcie stavby, pramene spomínajú len Kasíno, v ktorom sa zabávalo cukrovarské panstvo. Je však pravdepodobné, že budova mala aj obytnú funkciu, rovnako ako susedná administratívna budova (s úradníckymi bytmi v podkroví). Išlo teda o multifunkčný spoločenský a obytný priestor. Na mape z roku 1924 zachytávajúcej cukrovarský areál je zaznačený objekt Kasína pod č. 115, no už v podobe s východnou prízemnou prístavbou (č. 116), ktorá nie je v legende bližšie charakterizovaná. Mladšia západná prístavba ešte v tomto období podľa historických fotografii realizovaná nebola – nezaznamenávajú ju ani žiadne dostupné pramene ani mapové podklady. Prístavba je pravdepodobne z konca 40. rokov 20. storočia, respektíve z druhej polovice 20. storočia, realizovaná v rovnakom výraze ako Kasíno.
Historické pohľadnice a fotodokumentácia taktiež poskytujú predstavu o stavebno-historickom vývoji objektu. Na základe zdokumentovania súčasného stavu vieme, že okrem prístavby objekt nebol neskôr v 20. storočí výraznejšie charakterovo pozmenený – boli prevedené len drobné stavebné úpravy v exteriéri a utilitárne úpravy v interiéri na prízemí.
Už menej toho vieme o vývoji respektíve zmene funkcie stavby. Nie je známe dokedy slúžila ako spoločenská stavba, respektíve Kasíno s obytnými priestormi. Je pravdepodobné, že funkcia sa zmenila začiatkom 40. rokov 20. storočia, kedy archiválie hovoria o prestavbe objektu na Ústav pre šľachtenie rastlín v rokoch 1943–1944, ktorá stála 78 000 pengő. Ďalšie pramene uvádzajú, že v 40. rokoch 20. storočia tu existoval aj čitateľský krúžok, je teda pravdepodobné, že stavba si naďalej zachovala aj svoju spoločenskú funkciu.
Podľa dokumentácie sa budova Kasína využívala asi do konca II. svetovej vojny, kedy bola spolu s bytovým domom vyrabovaná vojakmi Červenej armády. Ďalší povojnový vývoj stavby nie je známy, no je možné predpokladať, že po obnovení výroby cukrovaru sa naďalej používala ako obytná budova so spoločenskými priestormi.
Niekedy v druhej polovici 20. storočia bolo prízemie adaptované na závodnú jedáleň a bufet, neskôr súkromné reštauračné priestory, pričom druhé nadzemné podlažie si dodnes zachovalo obytnú funkciu. Koncom 20. storočia, respektíve po roku 2000, bola stavba čiastočne obnovená (okrem iného fasádny náter) a je vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave. V súčasnosti je prízemie nevyužívané, poskytnuté na prenájom.
Kasíno je dvojpodlažný blokový objekt s dvoma prízemnými prístavbami z východnej a západnej strany, podpivničený v celom rozsahu, zastrešený sedlovou strechou so strešnými vikiermi. Hlavný objekt má zachovanú pôvodnú, konštrukčne trojtraktovú dispozíciu s chodbou v strednom trakte a s jednotlivými miestnosťami, ktoré sú radené za sebou po oboch stranách. Prístavby sú podľa všetkého dispozičné jednotrakty. Prízemie neskôr prestavané na reštauračné priestory bolo pravdepodobne prepriečkované, druhé nadzemné podlažie s jednotlivými bytmi si podľa všetkého zachovalo pôvodnú dispozíciu.
Kasíno je z Cukrovarskej ulice prístupné hlavným vstupom, z ostatných strán piatimi vedľajšími vstupmi – dva sú z východnej strany (z cukrovarského dvora), jeden zo severu (na druhom nadzemnom podlaží) a dva z južnej a západnej strany (z dvora bytového domu a Kasína). Jednoduchý pravouhlý hlavný vstup s nadsvetlíkom je situovaný na prízemí v siedmej okennej osi z východu. Je zastrešený pultovou strieškou a má novodobú drevenú dvernú výplň.
Druhý vstup z Cukrovarskej ulice je na druhom nadzemnom podlaží, prístupný novodobým betónovým schodiskom so žulovými dlaždicami a železným zábradlím. Má novodobé dvojkrídlové drevené dvere a je zastrešený rovnou murovanou strieškou. Vstup na prízemí zo západnej strany je primárny, z doby realizácie západnej prístavby – s novodobými jednokrídlovými dverami s drevenou dvernou výplňou. Vstup z južnej strany západnej prístavby je sekundárny, situovaný v klenutom závetrí na juhozápadnom nároží – má novodobú dvojkrídlovú drevenú dvernú výplň.
Ďalší vstup z východnej prístavby, situovaný v závetrí na juhovýchodnom nároží je taktiež sekundárny, s novodobými dvojkrídlovými drevenými dverami (nad vstupom s nápisom „Závodná jedáleň“). Pôvodný vstup (spred roku 1924) s polkruhovým ukončením je taktiež situovaný v tomto závetrí, z južnej strany má pravdepodobne pôvodnú jednokrídlovú drevenú dvernú výplň s nitovaním (nad vstupom s nápisom „Bufet“). Posledný vstup z východnej strany je pravdepodobne sekundárny, ako druhý vstup do prístavby. Je pravouhlý s novodobými jednokrídlovými drevenými dverami. Hlavná fasáda z Cukrovarskej ulice má jedenásť okenných osí na prízemí a deväť osí na druhom nadzemnom podlaží, rovnako ako aj južná fasáda. Východná bočná fasáda má po tri okenné osi na prízemí a po štyri osi na druhom nadzemnom podlaží. Západná bočná fasáda má naopak po štyri okenné osi na prízemí a po dve okenné osi na druhom nadzemnom podlaží.
V podstrešnom štíte z východnej strany je jeden polkruhový okenný otvor (takzvané termálne okno) a zo západu sú tri menšie pravouhlé okenné otvory. Fasády Kasína sú hladko omietnuté s bielym náterom a so sivými vystúpenými prvkami – lizénové pásy s kvádrovaním a hladký nízky sokel po obvode stavby. Okenné šambrány sú jednoduché, pásové, s bielym náterom (okrem šambrány termálneho okna – tá je sivá, členitá).
Dispozične je hlavný objekt Kasína členený na stredovú chodbu (hlavný horizontálny komunikačný trakt) a za sebou radené priestory (byty). Hlavným vertikálnym komunikačným traktom je úzke jednoramenné schodisko s masívnym murovaným zábradlím, s pôvodnými schodiskovými stupňami z červeného lešteného mramoru, ktoré sú materiálovo totožné so schodiskovými stupňami v administratívnej budove.
Schodisko na každom podlaží ústi do chodby prebiehajúcej pozdĺž celej stavby, z ktorej sa vstupuje do jednotlivých bytov, a do podkrovných priestorov, ktoré nie sú zobytnené. Krov je pravdepodobne pôvodný – väznicový, stavba je zastrešená sedlovou strechou s vikiermi a s murovanými komínmi.
Oplotenie Kasína je čiastočne novodobé. Kovová časť s tromi bránami je novodobá, pravdepodobne z druhej polovice 20. storočia. Kamenný sokel je starší, ale sekundárny, zvrchu zaoblený, omietnutý hrubozrnnou omietkou so sivým náterom – je totožný so soklom oplotenia administratívnej budovy. Rovnako je zachovaný aj jeden murovaný stĺpik zo severovýchodného nárožia oplotenia, chýba mu však ihlancová hlavica. Novodobá kovová časť oplotenia so sieťovou výplňou je so zeleným náterom. Zo západnej strany pri dvore Kasína sa nachádza časť pravdepodobne pôvodného tehlového múru (po roku 1871), ktorý pokračuje západne k pozemku malého kaštieľa. Tento múr je zobrazený aj na historickej fotografii Kasína zo začiatku 20. storočia, je teda pravdepodobné, že bol primárnym oplotením stavby.
Objekt bývalého Kasína je spolu s administratívnou budovou jednou z najreprezentatívnejších stavieb cukrovarského areálu. Najmä jeho špecifická spoločenská funkcia – Kasíno, ho svojho času postavila do centra záujmu cukrovarského panstva. Architektonické, urbanistické a výtvarné kvality stavby sú pripomienkou značných kapitálových možností a spoločenského významu rodiny Kuffnerovcov.
Svojou mierou zachovania exteriéru a pôvodnej dispozície je tiež pôsobivým dokladom kvalitnej stavebnej a remeselnej práce na začiatku 20. storočia
[Zdroje:
Pramene:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10,, Projekt zavedenia telefónnej siete s 8 stanicami, r. 1900–1913
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Plán čističky odpadových vôd cukrovaru v Sládkovičove. Detailná situácia, kon. 19. st.
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Projekt zavedenia kanalizácie do cukrovarského areálu, r. 1894–1896
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu
cukrovarnického, Praha 1886–1950, Cukrovar v Dioseku v roce 1946, Diosek – Praha v červenci 1946
Magyar Országos Levéltár, Budapest, Diószegi gazdaság, cukor és szeszgyár rt., beruházások (Investície akciovej spoločnosti v r. 1938–1945
Literatúra:
POKREIS, H.: Diószegský cukrovar 1918–2008. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 51–66
VADKERTY, K.: Diószegský cukrovar 1867–1918. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 35–50
Ostatné zdroje:
Reprodukcia olejomaľby zachytávajúcej cukrovarský areál, neznámy autor, po r. 1871. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 16
www.katasterportal.sk (stránka navštívená dňa 4. 9. 2012)]