Mgr. Petra Kalová
Konzerváreň s mraziarňou sú situované v severozápadnom okraji areálu cukrovaru v blízkosti dielne hospodárskych strojov. Konzerváreň je zaznačená na situačnom pláne z roku 1922, no podľa prevedenia fasád možno predpokladať, že vznikla na začiatku 20. storočia. Ako samostatný podnik fungovala od roku 1927. Fasádové úpravy sú zhodné s objektom dielne hospodárskych strojov. Rovnaký spôsob úpravy čelných štítov objektu konzervárne polkruhovými ukončeniami sa objavuje aj na Mária mlyne v Sládkovičove, ktorý bol postavený v roku 1912.
Konzerváreň bola vybudovaná ako ďalší samostatný podnik cukrovaru určený na spracovanie špeciálne dopestovaných plodín – rajčín, paprík a ovocia. Podnik cukrovaru mal šľachtiteľskú stanicu, ktorá dodávala hodnotné osivá nielen vlastným hospodárstvam, ale aj do vtedajšej Československej republiky a zahraničia. Veľká pozornosť bola venovaná zeleninovým semenám pestovaným pre potrebu konzervárne. V roku 1942 bola konzerváreň rozšírená o novú sušiareň na prívarky. Od roku 1944 spracovávala aj mäso, ovocie a prívarky s kapacitou 350 vagónov ročne.
Mraziareň bola vybudovaná v roku 1943 v areáli konzervárne ako moderná rýchlomraziarenská prevádzka. Iniciátorom projektu bol Ing. Gabriel Török, ktorého výskumom a vypracovaním technológie bolo možné rozbehnúť veľkovýrobu mrazených potravín. Mraziareň v cukrovare sa vďaka tomu stala prvou rýchlomraziarňou v Európe. Strojné zariadenie dodala firma Rheinmetall Borsig a mraziarenský tunel naprojektovala firma Röck István Gépgyár.
Z východnej strany viedla pozdĺž konzervárne železničná vlečka.
Objekt konzervárne, podľa situačného plánu z roku 1946, mal obdĺžnikový, pretiahnutý pôdorys. Jednotlivé miestnosti boli radené za sebou, z juhu na sever to bol sklad, sušiareň, varná miestnosť a vodná veža. Objekty mraziarne boli situované rovnobežne s konzervárňou a boli zložené z kotolne, chladiarne a skladiska.
Areál prešiel viacerými stavebnými úpravami a v súčasnosti je z pôvodných objektov areálu konzervárne s mraziarňou čitateľná len umyváreň z južnej strany, ktorej fasády majú identické stvárnenie ako fasády dielne hospodárskych strojov. Na čelnej fasáde sa rytmicky striedajú horizontálne pásy z režných tehál s hladko omietnutými plochami.
Ostatné objekty sú zoskupením čisto kubických hmôt výškovo diferencovaných podľa funkcie. Zachované je hmotové členenie konzervárne na sklad, sušiareň, varnú miestnosť a vodnú vežu, hoci boli stavebne upravované. Je tu viditeľný pôvodný charakter fasád, ktoré boli rytmicky členené po troch okenných osiach v každom poli. Okná majú tvar obdĺžnika vyplneného kovovým rastrom s tabuľkovým jednosklom o celej výške daného podlažia. Medzi trojicami okien sú pravidelne radené lizénové pásy z neomietnutých tehál. Ostatné plochy boli hladko omietnuté so svetlým náterom. Strechy sú pochôdzne.
Zachované objekty reprezentujú pokročilejšiu etapu stavebníctva, kedy bol ako stavebný materiál používaný trvácnejší železobetón. Obvodové múry objektov sú ešte z tehlového muriva, no nosné konštrukcie interiérov sú tvorené železobetónovými rebrovými stropmi. Z južnej strany okolo objektu skladu obieha nakladacia rampa, zastrešená pultovými strechami, ktoré sú nesené betónovými podperami.
[Zdroje
Pramene:
Štátny archív, Bratislava, Preberací zoznam – Mlyny a cestovinárne, n. p. v Piešťanoch, škatuľa Cukrovar – Sládkovičovo 1947–1948, Revízia pozemkovej reformy
Magyar Nemzeti Levéltár, fond Budapesti 433/a sz. Igazgató Bizottság iratai 238. csomó: Diószegi Gazdaság, Cukor és Szészgyár RT, 1052/c tétel, fasc. „Jelentések, kimutatások 1939–1944“
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950
Literatúra:
Osobnosť – Gabriel Török. In: Informačný spravodaj. Život v Sládkovičove, 2011, roč. XIX., č. 5, s. 6.
SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009]