Mgr. Petra Kalová
Dielňa hospodárskych strojov je solitér nachádzajúci sa na severozápadnom okraji cukrovarského areálu. Pôvodný rok vzniku dielne nepoznáme, no podľa archívnych situačných plánov je isté, že dielňa existovala už v roku 1922. Z hľadiska prevedenia fasád možno predpokladať, že dielňa vznikla na prelome 19. a 20. storočia či začiatkom 20. storočia.
Podľa situačného plánu z roku 1922 sem viedla železničná vlečka zo západnej strany areálu cukrovaru. Koľajová splietka smerovala z južnej strany objektu, prechádzali cez celú opravárenskú halu a z jej severnej strany ďalej pokračovali do objektov konzervárne a mraziarne, situovaných vedľa dielne.
Komplex dielne je zložený z hlavnej opravárenskej haly a vedľajších, pomocných priestorov. Hala je blokovou stavbou s výrazne pretiahnutým obdĺžnikovým pôdorysom. V hmote sa ukazuje jej bazilikálny prierez s prevýšenou strednou loďou zastrešenou plytkou sedlovou strechou, pevne zovretou bočnými loďami s pultovými strechami. Z južnej strany sa k hale pripájajú postranné, identické veže spojené s halou podnožou.
Vo východnej veži sa nachádzala stolárska dielňa, v západnej veži boli situované kancelárie, dielne a vodná nádrž. Veže majú formu trojpodlažného, blokového objektu na štvorcovom pôdoryse zastrešenom manzardovou strechou.
V centrálnej časti medzi vežami je vytvorený pomyselný dvor, pôvodne slúžiaci ako vstupný priestor do haly pre hospodárske stroje, prostredníctvom dvojkrídlových železných dvier. Fasády objektu sú členené priznanými pásmi z režných tehál v kombinácii s hladko omietnutými plochami so svetlým náterom. V časti prízemia sa rytmicky striedajú horizontálne pásy z režných tehál, ktoré ďalej plynule pokračujú na fasády dielne. Systém horizontálnych pásov je sceľujúcim motívom, ktorý opticky zväzuje jednotlivé hmoty do jedného uceleného komplexu.
Horizontálne pásy sú ukončené korunnou rímsou so zuborezom. Obdobné ukončenie rímsy so zuborezom sa opakuje pod strechou veží a na čelnej fasáde haly. Prísna horizontálnosť je akcentovaná vertikálnymi pásmi z režných tehál v nárožiach veží, lizénovými pásmi na vstupnej fasáde haly a lizénovými pásmi na bočných fasádach haly, východnej a západnej, vymedzujúcimi jednotlivé polia, v ktorých sú osadené okná.
Okná majú obdĺžnikový tvar a sú vyplnené kovovým rastrom s tabuľkovým jednosklom. Špecifickým riešením osvetlenia sú strešné okná, ktorých aplikovanie vyplývalo z funkcie haly, kedy pri opravovaní strojov bolo potrebné dostatočné množstvo prirodzeného osvetlenia. Okná sú vonkajšou stenou strechy haly, kde vytvárajú súvislý pás sklenených platní vložených do železnej výstuže. Veže majú na treťom podlaží menšie obdĺžnikové okná v troch osiach.
Obvodové múry objektu sú z tehlového muriva. Vzhľadom na nesprístupnenie objektu, vychádza popis konštrukcií v interiéri haly z dobových fotografií.
Konštrukcie zodpovedajú exteriérovému stvárneniu hmoty trojloďovej haly. Interiér je prečlenený na tri lode dvoma radmi železných, nitovaných stĺpov nesúcich rámovú konštrukciu hlavnej lode, pričom bočné lode majú konštrukciu strechy tvorenú z priehradových väzníkov. Konštrukčné riešenie obmedzujúce sa len na nutné nosné prvky – stĺpy, vytvorili v interiéri flexibilný, voľný priestor pre hospodárske stroje.
[Zdroje:
Pramene:
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situačný plán z roku 1922
Literatúra:
SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009]