Mgr. Jana Váňová
Objekt vrátnice je situovaný vo východnej časti mesta Sládkovičovo, v radovej zástavbe na Cukrovarskej ulici. Nachádza sa pri hlavnom vstupe do administratívno-obytnej časti cukrovarského areálu, severne od výrobnej časti areálu. Na západe susedí s administratívnou budovou, južne s budovami výrobného areálu. Budova má pôdorysný tvar obdĺžnika a je situovaná súbežne s uličnou čiarou, pričom hlavný vstup je orientovaný do dvora. Zo strany ulice je parcela prirodzene vymedzená obvodovým múrom stavby. Z východnej strany je na objekt napojený pravdepodobne pôvodný tehlový múr (ešte z rokov 1871–1900), vymedzujúci zvyšnú časť areálu.
Stavebno-historický vývoj objektu bývalých laboratórií cukrovaru – dnešnej vrátnice, je nejasný. Existuje predpoklad, že dnešnej budove predchádzalo hneď niekoľko stavebných fáz. Je možné sa domnievať, že v prvej stavebnej fáze bol na mieste postavený objekt neznámej funkcie, ktorého podobu nepoznáme. Objekt bol realizovaný pravdepodobne ešte pred rokom 1871, teda bol súčasťou pôvodnej zástavby cukrovarského areálu zo 60. rokov 19. storočia.
V druhej stavebnej fáze, teda po požiari v roku 1871, bol na mieste postavený prízemný murovaný objekt so sedlovou strechou (niekedy medzi rokmi 1871 a 1900). Podľa prameňov stavba z rokov 1871–1900 predchádzala ešte jednému, mladšiemu dvojpodlažnému objektu, ktorý bol realizovaný v tretej stavebnej fáze – v období medzi rokmi 1900–1910, kedy sa prestavovala alebo nanovo vybudovala väčšina objektov administratívnej časti areálu. Súčasná podoba vrátnice pochádza z mladšej prestavby, v štvrtej stavebnej fáze, v 40. rokoch 20. storočia, ktorá podľa všetkého rešpektovala pôdorys a hmotu staršej stavby zo začiatku 20. storočia.
K stavbe z prvej stavebnej fázy bohužiaľ nemáme zachované žiadne pramene, ktoré by objasnili jej situovanie, podobu či funkciu. Objekt vrátnice z druhej stavebnej fázy je zaznamenaný na parcelnom protokole ku katastrálnej mape mesta z rokov 1892–1904 ako prízemný obytný dom vo vlastníctve cukrovaru, so súpisným číslom 128E, situovaný na parcele č. 523, zaberajúcej plochu 70 štvorcových siah (252 m2). Na katastrálnej mape vrátnica z juhu susedí s výrobnými budovami areálu na parc. č. 529.
Podobu stavby vrátnice z druhej stavebnej fázy taktiež zachytáva olejomaľba cukrovarského areálu od neznámeho autora (približne po roku 1871), ktorá visela v kancelárii Karla Kuffnera. Zobrazuje jednoduchý blokový prízemný objekt s hladko omietnutými fasádami s bielym náterom, kontrastným soklom a lizénami z režnej tehly, zastrešený sedlovou strechou. Obraz zachytáva aj pôvodné oplotenie areálu z druhej stavebnej fázy v podobe plného omietnutého múru s piliermi z režnej tehly, ktorého fragmenty na niektorých miestach zostali zachované dodnes.
Budovu z druhej stavebnej fázy na mieste dnešnej vrátnice zobrazujú mapové podklady (z rokov 1894–1896) k zavedeniu kanalizácie do cukrovarského areálu, rovnako ako aj plány z konca 19. storočia k stavbe čističky odpadových vôd, ktoré stavbu zachytávajú na parc. č. 523. Ide o obdĺžnikovú stavbu v podobnom pôdorysnom rozsahu.
Funkcia objektu počas jeho stavebno-historického vývoja taktiež nie je jednoznačná. Projekt k zavedeniu telefónnych liniek do areálu (roky 1900–1913) objekt zaznamenáva ako telefónnu ústredňu, ktorá bola podľa archívnych dokumentov počas II. svetovej vojny zničená maďarskými vojakmi. Pramene sa už skôr zmieňujú o objekte ako o bytovom dome (roky 1892–1904), ďalej pri objekte uvádzajú označenie dom úradníka, finančná stráž, vrátnica a napokon laboratóriá cukrovaru, kde sa spracovávali odobraté vzorky. Takmer s určitosťou je možné potvrdiť obytnú funkciu stavby, najmä s ohľadom na okolitú zástavbu, ktorá takmer vždy kombinovala svoju primárnu funkciu s obytnou (napríklad administratívna budova, Kasíno).
Na mape z roku 1924 zachytávajúcej cukrovarský areál je zaznamenaný objekt vrátnice pod č. 43, s dvomi východnými prístavbami – komorou na náradie (č. 44) a sociálnym zariadením (č. 45). Zo západnej strany je vedľa vrátnice zakreslený menší obdĺžnikový objekt – pravdepodobne vážnica. Neskôr (v roku 1946) je už objekt označený len ako vrátnica a obytný dom – teda objekt s dnešnou funkciou.
V 70. rokoch 20. storočia bola v budove vrátnice ordinácia závodného lekára cukrovaru MUDr. Laurenca Púčeka a v suterénnych priestoroch sklad ľudových milícií.
O stavebno-historickom vývoji vrátnice a jej podobe poskytujú predstavu aj historické pohľadnice a zachovaná staršia fotodokumentácia. Na základe týchto podkladov vieme, že objekt bol niekoľkokrát výraznejšie charakterovo pozmenený.
Prvá známa podoba bola zaznamenaná na vyššie spomenutej olejomaľbe cukrovarského areálu. Na pohľadnici s fotografiou dvora cukrovarského areálu zo začiatku 20. storočia, ktorá okrem vrátnice zachytáva administratívnu budovu v podobe z rokov 1900–1910 a časť bytového domu, je možné vidieť podobu stavby z predpokladanej tretej stavebnej fázy (roky 1900–1910).
Išlo o jednoduchú dvojpodlažnú blokovú na hladko omietnutú stavbu s bielym náterom a menšími pravouhlými okennými otvormi, zastrešenú sedlovou strechou. Mladšia fotografia z 30. rokov 20. storočia zachytáva časť vrátnice z Cukrovarskej ulice – jej podoba je ešte nezmenená v stave zo začiatku storočia.
Na rozdiel od nej fotografia z roku 1947 zaznamenáva objekt v dnešnej podobe, teda po prestavbe zo začiatku 40. rokov 20. storočia. Po porovnaní so súčasným stavom sú tu badateľné len drobné stavebné úpravy. Po II. svetovej vojne si vrátnica zachovala svoju funkciu, pričom neskôr boli výraznejšie adaptované len priestory strážnej služby na prízemí pri hlavnom vstupe do areálu. Objekt doposiaľ nebol obnovený, je v mierne narušenom stavebno-technickom stave.
Vrátnica je dvojpodlažný blokový objekt, podpivničený v celom rozsahu, zastrešený sedlovou strechou so strešným vikierom. Pôvodnú dispozíciu nepoznáme, môžeme sa len domnievať, ako boli radené jednotlivé priestory. V súčasnosti ide o priečny trojtrakt, so schodiskom (hlavným komunikačným traktom) v strede a jednotlivými miestnosťami po stranách. V prízemných priestoroch sa pravdepodobne nachádzali laboratóriá cukrovaru a priestory pre vrátnika, na poschodí byty zamestnancov. Dnes je podľa všetkého zobytnené aj prízemie stavby, okrem časti, ktorá je vyhradená pre strážnu službu.
Hlavným vstupom z dvora cukrovaru (južná fasáda) sú sprístupnené obytné časti budovy. Tri vedľajšie vstupy sa nachádzajú na južnej fasáde, tri na severnej fasáde z Cukrovarskej ulice a po jednom vstupe je na bočných fasádach (západnej a východnej). Hlavný vstup situovaný v tretej okennej osi zo západu je jednoduchý, pravouhlý pravdepodobne s pôvodnými dvojkrídlovými presklenými dverami v drevenej konštrukcii. Po stranách sú dva kruhové svetlíky a vstup je zastrešený pôvodnou rovnou strieškou.
Hlavné schodisko vedúce do obytnej časti je presvetlené vertikálnym pásovým oknom so štvorcovým rastrom, ktoré prebieha po celej výške stavby. Po stranách schodiska sú umiestnené dva balkóny polkruhového tvaru s pôvodným zábradlím, s jednoduchým geometrickým dekorom.
Pôvodné vedľajšie vstupy s taktiež pôvodnými jednokrídlovými dverami s nadsvetlíkom sú na južnej fasáde dva – po pravej strane od hlavného vstupu a po ľavej strane od sekundárne umiestneného vedľajšieho vstupu (pravdepodobne z druhej polovice 20. storočia) v podobe dvojkrídlových železných dverí. Na východnej fasáde je umiestnený sekundárny vedľajší vstup s novodobými jednokrídlovými železnými dverami. Vedľajší vstup na západnej fasáde je pôvodný, s rovnakými jednokrídlovými dverami s nadsvetlíkom ako na južnej fasáde.
Severná fasáda na Cukrovarskej ulici má dva sekundárne umiestnené vstupy s novodobými dvernými výplňami a jeden pôvodný s novodobými dverami, situovaný v závetrí na severozápadnom nároží. Celé nárožie je zastrešené pôvodnou rovnou strieškou so zaoblenými rohmi. Hlavná južná fasáda má osem okenných osí na prízemí a päť okenných osí na druhom nadzemnom podlaží. Východná fasáda má tri okenné osi na prízemí a dve osi na druhom nadzemnom podlaží.
Západná fasáda má tri okenné osi na prízemí a tri na druhom nadzemnom podlaží. Severná fasáda z Cukrovarskej ulice má na prízemí osem okenných osí a na druhom nadzemnom podlaží sedem okenných osí. Fasády vrátnice sú hladko omietnuté sivo-okrovým náterom a nízkym soklom po obvode stavby s keramickým obkladom hnedej farby. Na severnej fasáde do ulice je nad strieškou závetria pravdepodobne sekundárne umiestnený jednoduchý figurálny reliéf s motívom roľníkov a robotníkov v štýle socialistického realizmu 50. rokov 20. storočia.
Vstupom na južnej fasáde sa vstupuje do malého priestoru zádveria, ktorý od schodiskového priestoru delia pôvodné dvojkrídlové presklené dvere v drevenom ráme. Hlavné schodisko je pôvodné, jednoramenné, so žulovými kamennými stupňami a kovovým zábradlím s dreveným madlom. Zábradlie má štylizovaný geometrický dekor, totožný s dekoráciou balkónového zábradlia na južnej fasáde.
Zo schodiskových podest s keramickou dlažbou sa vstupuje priamo do jednotlivých bytov a do priestoru krovu. Steny schodiskového priestoru sú hladko omietnuté, so sekundárnym bielym a zeleným náterom. Krov je pôvodný, väznicového typu. Stavba je zastrešená sedlovou strechou s murovanými komínmi a so združeným vikierom na južnej strane strechy.
Objekt vrátnice bol svojou multifunkčnosťou dôležitou súčasťou cukrovarského areálu. Vo funkcii laboratórií sa podieľal na výskumnom procese, ako vrátnica na strategickom mieste zabezpečoval kontrolovaný vstup do areálu a ako bytový dom poskytoval ubytovanie úradníkom cukrovaru.
Pre svoju mieru zachovania a početnosť pôvodných detailov si aj napriek nedostatočnej údržbe dodnes zachoval pôvab modernej architektúry zo začiatku 40. rokov 20. storočia.
[Zdroje:
Pramene:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Projekt zavedenia telefónnej siete s 8 stanicami, r. 1900–1913.
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Plán čističky odpadových vôd cukrovaru v Sládkovičove. Detailná situácia, kon. 19. st.
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Projekt zavedenia kanalizácie do cukrovarského areálu, r. 1894–1896
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu
cukrovarnického, Praha 1886–1950, Cukrovar v Dioseku v roce 1946, Diosek – Praha v červenci 1946
Literatúra:
POKREIS, H.: Diószegský cukrovar 1918–2008, In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 57.
VADKERTY, K.: Diószegský cukrovar 1867–1918, In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 42
Ostatné zdroje:
Reprodukcia olejomaľby zachytávajúcej cukrovarský areál, neznámy autor, cca po r. 1871, In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 16
Historická pohľadnica – pohľad na administratívnu budovu cukrovaru, cca. zač. 20. st. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 48
www.katasterportal.sk (stránka navštívená dňa 4. 9. 2012)]