Mgr. Peter Buday
Pomník vojenským obetiam I. svetovej vojny stojí na nízkom umelom návrší v parčíku pred hlavnou fasádou bývalej katolíckej ľudovej školy. Čelnou stranou je orientovaný na juh, k hlavnej komunikácií. Vedie k nemu pôvodné, osovo situované schodisko.
Monumentálnu kompozíciu spoluvytvára architektonická a sochárska zložka. Štvorboký pylón umiestnený na kvadratickej základni je smerom hore niekoľkonásobne odstupňovaný. Z čelnej strany je rozšírený o polvalcovú hmotu tvoriacu podnož pre sochárske dielo. Na nej sú viditeľné v reliéfe prevedené roky I. svetovej vojny. Nad výklenkom pre skulptúru, vo vrchole pylónu sa nachádza reliéf štylizovanej dýky.
Sochárska kompozícia bez signatúry a označenia dielne realizovaná pravdepodobne v pieskovci kombinuje rôzne stupne reliéfu s plnoplastickým vyobrazením. Trojica figúr – dvoch vojakov a leva – spočíva na polkruhovej základni, pred plyt-kým výklenkom s polkruhovým ukončením. V prednom pláne vystupuje socha kľačiaceho raneného vojaka a reliéf leva. Za nimi sa týči postava vojaka hádžuceho ručný granát.
Rodákov padlých v I. svetovej vojne si miestne obyvateľstvo pripomenulo okrem postavenia kríža na cintoríne aj maľbami a pamätnými tabuľami v kostole. Pomník pred školou vznikol po roku 1938, po opätovnom pripojení časti južného Slovenska k Maďarsku.
Diela podobného charakteru sú na území vrátenom prvou viedenskou arbitrážou pomerne častým javom. Neslúžili len ako pripomienka vojnového konfliktu, ale mali zvyčajne aj funkciu postamentu pre krajinskú vlajku (országzászló), ako tomu bolo aj v prípade Diószegu. Na zadnej strane pylónu sú dodnes zachované obruče pre fixovanie vlajkovej žrde.
Pomník, ktorého súčasný stav si žiada odborný zásah vyniká predovšetkým svojou veľkorysou koncepciou a mierkou, neobvyklou vo vidieckom prostredí. Významný podiel na jeho realizácii mohla mať podpora zo strany nových, budapeštianskych vlastníkov cukrovaru.