Mgr. Peter Buday
Do roku 1918 fungovali v Diószegu tri školy. Okrem rímsko-katolíckej ľudovej tu boli i dve súkromné – škola pre deti cukrovarských úradníkov a židovská škola. Takzvanú cukrovarskú školu navštevovalo spravidla 8 až 10 žiakov, ktorí skladali skúšky v niektorej z verejných škôl, prípadne v spomínanej židovskej škole v Nemeckom Diószegu. Učiteľku platili úradníci, chod školy finančne zabezpečoval cukrovar. Ten sa vo výraznej miere angažoval aj na založení a fungovaní materskej školy otvorenej v roku 1906.
Historizujúca dvojkrídlová nárožná budova rímsko-katolíckej ľudovej školy v centre mesta slúži vzdelávaniu od roku 1909. Žiaci katolíckeho vierovyznania navštevovali do jej otvorenia ľudovú školu za farou a neskôr dočasné učebne zariadené v objekte niekdajšieho hostinca.
Podpivničená, prízemná stavba na obdĺžnikovom pôdoryse situovaná na konci farskej záhrady bola postavená z pálenej a nepálenej tehly. Jej strechu pokrývala trstina a šindeľ. Pri vchode sa nachádzala komora, vedľa nej vstup do pivnice, napravo byt kantora. Škola mala dve triedy a z jednej z nich bol prístupný byt pomocného učiteľa.
Objekt v blízkosti cukrovaru nemohol už koncom 19. storočia spĺňať kapacitné ani technické nároky. Vyvstala tak potreba budovy vyhovujúcej aktuálnym požiadavkám.
K čiastočnému riešeniu problému prispel gróf František Ziči (Zichy) kúpou hostinca pri hlavnej ceste za 10 000 forintov. Ďalších 3 600 forintov bolo investovaných do adaptačných prác, po ktorých vznikli tri triedy.
Prvá trieda dostala miesto na prízemí, druhá a tretia spolu s dvojicou malých učiteľských bytov na poschodí. Čoskoro sa ukázalo, že ani tieto priestory nebudú postačovať zvyšujúcemu sa počtu žiakov. Katolícka obec ako zriaďovateľ školy predala bývalý hostinec miestnemu spotrebnému družstvu. Zo zisku ako aj vďaka štedrej podpore Karla Kuffnera sa podarilo v roku 1909 postaviť školskú budovu na pozemku kúpenom od Silvestra Varjúa. Podpivničený, dvojpodlažný objekt na pôdoryse „L“ realizoval staviteľ Jozef Halzl zo Senca, ktorý krátko predtým dokončil eklektickú seneckú synagógu.
Otvorenie školy 15. septembra 1909 mal pripomínať text na tabuli z čierneho mramoru, osadenej na stene chodby za hlavným vstupom: A vallás – erkölcsös népnevelés céljára a ma-gyardiószegi róm. kath. hitközség közönsége áldozatkészségéből Kisfaludy Vincze esperes – plébános, Kovács Simon közjegyző és Nagy Kelemen községi bíró közreműködésével Halzl József szempczi építőmester által emeltetett 1909 – évben. (v preklade: Postavená v roku 1909 seneckým majstrom staviteľom Jozefom Halzlom pre účely nábožnej a mravnej ľudovej výchovy, z obetavosti rímsko-katolíckej cirkevnej obce v Magyardiószegu, za súčinnosti dekana – farára Vincenta Kisfaludyho, notára Šimona Kovácsa a richtára Klementa Nagya). Realizácia stavby vtedy stála 56 000 korún. V škole sa nachádzali štyri triedy, byty pre dvoch ženatých a dvoch slobodných učiteľov. Ani novostavba však nevyriešila chronické problémy s priestorom. V. a VI. trieda fungovala v 30. rokoch 20. storočia v bývalej škôlke a VII. na poschodí hasičskej zbrojnice.
Škola je autenticky zachovaným príkladom svojho typologického druhu s reprezentatívne poňatým uličným priečelím. Dvojpodlažnú, päťosovú fasádu zvýrazňuje dvojosový západný rizalit, v ktorom bol pôvodne situovaný hlavný vstup. Uzatvára ho štít vymedzený hranolovými piliermi nesúcimi vázy. V jeho vnútornom poli ohraničenom zhora profilovaným segmentovým oblúkom stál maľovaný nápis RÓM. KATH. NÉPISKOLA (Rímsko-katolícka ľudová škola) doplnený o vročenie 1909. Fasádu dolného podlažia členila hladká pásová rustika. V suprafenestrách sa uplatnilo horizontálne žliabkovanie. Plastická výzdoba v suprafenestrách a parapetných plochách okien na druhom podlaží bola bohatšia. Pravouhlé polia nad oknami vypĺňalo dnes už neexistujúce vodorovné žliabkovanie medzi kruhovými medailónmi. Naopak, výzdoba pod parapetnými rímsami vo forme segmentov tvorených štukovými pásikmi sa zachovala dodnes. Medzi pôvodné detaily patrí aj kovaná, dekoratívna konzola pre vlajku. Oproti staršiemu stavu chýba atikový pás nad oknami druhého podlažia členený pravidelným striedaním motívov kruhových terčov a žliabkovaných polí. Plochu rizalitu na úrovni poschodia zdôrazňujú aj kanelované, predsadené pilastre s geometricky štylizovanými hlavicami s kvapkami. Dekorácia bočných fasád bola už omnoho zdržanlivejšia, obmedzená na profilované pasparty okien a rímsy. Na hlavnom priečelí bola v roku 1970 inštalovaná pamätná tabuľa s portrétom Andreja Sládkoviča.
Kapacity školy boli v 90. rokoch 20. storočia rozšírené o novú prístavbu dvorového krídla a priestory v podkroví. V budove dnes sídli Základná škola Sándora Petőfiho s VaVJM v Sládkovičove, súkromná odborná stredná škola a konzultačné stredisko budapeštianskej vysokej školy Gábora Dénesa.
[Zdroje:
Archív:
Magyar Nemzeti Levéltár, Budapest, fond Urbaria et Conscriptiones, fasc. 179: 26 (r. 1806, druhopis)
Mestský úrad Sládkovičovo: Veľký Diósek (Nagydiószeg) krónikája. I. kötet. (1936), s. 78–79, s. 94–96, s. 109–110
Literatúra:
CHLÁDEKOVÁ G.: Počiatok a rozvoj školstva v našom meste. In: Život v Sládkovičove, september 1993, č. 7, s. 3]