Mgr. Peter Buday
Vznik sýpky sa vo všeobecnosti kladie do obdobia, kedy panstvo Diószeg prináležalo ešte rádu klarisiek. Druhé vojenské mapovanie ju zaznamenáva ako objekt situovaný južne od mohutnej stodoly na pôdoryse rovnoramenného kríža. Ide tak o najstaršie, nám známe svedectvo o jej existencii vzhľadom na to, že dokumenty z rokov 1720 a 1805 sa o nej nezmieňujú. Je ťažko predstaviteľné, že by sa rozsiahly hospodársky areál zaobišiel bez stavby tohto typu, ktorej prítomnosť v blízkosti správy panstva bola viac než opodstatnená. Predbežne sa nedá vylúčiť, že „baroková“ sýpka bola postavená na mieste, respektíve s použitím konštrukcií staršieho hospodárskeho objektu. Jej funkcia ostala zachovaná zrejme až do prestavby niekdajšej kúrie provizora (1885).
Radikálne zmeny, ktorými prešlo najbližšie okolie, sa sýpky dotkli iba v nepatrnej miere. Od polovice 20. storočia chátrala kvôli zanedbanej údržbe, vandalizmu i nevhodnému využitiu. Jej stav sa zhoršoval dôsledkom preborenia strechy a deštrukcie veľkej časti pôvodného krovu.
Sýpka pravdepodobne už v minulosti mala závažné statické problémy, ako tomu nasvedčujú zmeny v odhalenom murive v exteriéri. Stredné časti kratšej, severnej a južnej fasády boli niekedy v 19. storočí nanovo vymurované a pozdĺžne múry stiahnuté železnými tiahlami. Posledná doložená rekonštrukcia bola podľa nápisu na severnom štíte v roku 1923.
Obvodové múry stavby na obdĺžnikovom základe so severojužnou orientáciou dlhšej osi sú vystavané z pálených tehál. Vnútorné delenie takto vymedzeného priestoru na dve podlažia zabezpečuje drevená, trámová konštrukcia. Strop dolného podlažia spočíva na dvoch radoch stojok z ručne kresaných hranolov, ktoré nesú pozdĺžne trámy. Na ne sú v pravidelnom slede položené priečne trámy, kotvené zároveň do západného a východného múru. Podlahy sú pôvodné, zo širokých dosiek.
Fasády takmer zbavené omietok sú bez plastického členenia okrem východnej, obrátenej smerom k mauzóleu. Severná a južná fasáda boli pôvodne dvojosové, západná a východná šesťosové. Roviny stien na obidvoch podlažiach prelamujú malé horizontálne okná s pravouhlým výrezom. Zo strany interiéru majú segmentové záklenky a široké, smerom do- vnútra sa roztvárajúce ostenia s prevliekanými mrežami. Východné priečelie sýpky člení sedem tehlových lizén na šesť vertikálnych polí, pričom v druhom od juhu sa nachádza jediný vstup do objektu.
Prvé kroky smerujúce k záchrane budovy v havarijnom stave boli podniknuté po roku 2000. Sýpku a jej okolie vyčistili od odpadu a náletovej zelene. Po získaní financií v roku 2010 sa pristúpilo k obnove sedlovej strechy. Zničený historický krov nahradil nový, vyhotovený formou repliky tradičnými remeselnými postupmi bez použitia klincov.
Nanovo boli vymurované rímsy a trojuholníkové štíty. V spolupráci so študentmi Fakulty architektúry STU sa uskutočnil workshop, ktorého výsledkom boli práce na tému revitalizácie objektu pre kultúrnospoločenské účely. Zámer prezentovaný mestom a miestnym občianskym združením tu ráta v budúcnosti s vytvorením komunitného centra s galériou a muzeálnou expozíciou pripomínajúcou dejiny cukrovaru a rodinu Kuffnerovcov.
[Zdroje:
Literatúra:
Život v Sládkovičove, roč. 18., jún 2010, č. 3, s. 9
Ostatné zdroje:
http://ujszo.com/napilap/szulofoldunk/2010/10/13/a-tervezettnel-sokkal-tobbe-kerul-a-magtar-felujitasa (stránka navštívená 10. 10. 2012)
http://nitra.sme.sk/c/5935399/mladi-architekti-projektovali-sypku.html (stránka navštívená 10. 10. 2012
http://nitra.sme.sk/c/5536669/zo-sypky-sa-stane-komunitne-centrum-a-muzeum.html (stránka navštívená 10. 10. 2012]