Mgr. Petra Kalová
Mlyn sa nachádza na severozápadnom okraji mesta Sládkovičovo a je súčasťou výrobného areálu firmy Agrisem, s. r. o., ktorá sa zaoberá nákupom a predajom osív. Areál ohraničujú ulice Pionierska a Cintorínska. Pôvodne to bol parný mlyn Mikuláša Nagya a spol. Diószeg, známy pod zaužívaným názvom Gazdovský mlyn. Do prevádzky ho uviedli 21. septembra 1904.
Autorom stavebných prác bol majster Jozef Halzl zo Senca. Mlyn sa nachádzal na križovatke ciest vedúcich na trhovisko a do Pustých Úľan. V roku 1922 v ňom vypukol požiar, ktorého následkom boli škody vyčíslené na 500 000 Kč. Vtedajším obchodným vedúcim bol Alexander Szabó.
V roku 1923 predala spoločnosť mlyn cukrovaru, ktorý ho zrekonštruoval a zmenil jeho pôvodnú funkciu mlyna na sklad osiva cukrovej repy. Mlyn bol s cukrovarom a druhým mladším Mária mlynom spojený poľnou železničkou ponvágli.
Mlyn tvorí pretiahnutý, trojpodlažný stavebný objekt zložený z troch častí, v smere osi od západu na východ je to sýpka mlyn a pomocný sklad. Bloková stavba je zastrešená sedlovou strechou.
Časť sýpky vznikla neskôr ako mlyn, o čom svedčí zachovaná pôvodne exteriérová fasáda v interiéri mlyna. Napriek prístavbe sýpky sa prísne dodržalo stvárnenie fasád aj aplikovanie rovnakých konštrukcií podľa vzoru mlyna, takže celkove nie sú znateľné rozdiely.
Mladšieho datovania je prístavba strojovne, pravdepodobne zo 40. rokov 20. storočia, zo severnej strany objektu. Komplexne má mlyn so strojovňou v pôdoryse tvar písmena „T“.
Fasády mlyna sú rytmicky členené ôsmymi okennými osami zo strany južnej fasády a dvoma okennými osami na západnej a východnej fasáde. Pôvodné okná majú tvar vertikálne orientovaného obdĺžnika so segmentovým oblúkom a sú vyplnené mrežou s tabuľkovým sklom. V centrálnej časti sú okná zamurované, čo odkazuje k rozdeleniu podlaží, ktoré vzniklo pravdepodobne pri prebudovaní mlyna na sýpku. Hlavná južná fasáda má smerom od západnej strany v druhej a šiestej osi situované vstupy, dnes dvojkrídlové železné dvere. Pôvodné dvere sa nezachovali, no k ich existencii odkazujú rovnaké segmentové oblúky aké sú na oknách. Na štvrtej okennej osi je situovaný únikový východ v podobe kovových plošín so zábradlím na prvom a druhom poschodí, vertikálne prepojených rebríkom. V prípade požiaru tak bolo možné budovu rýchlo opustiť.
Plochy fasád sú riešené jednoducho, celoplošne z režných tehál. Napriek tomu je pozoruhodným dvojfarebné riešenie aplikovaním dvoch odtieňov tehál, prostredníctvom ktorých bol na fasádach vytvorený dekor rytmicky sa striedajúcich horizontálnych pásov s ozvláštnením pásu kosoštvorcov nad oknami prvého poschodia.
Ďalším dekoratívnym prvkom sú kordónová a korunná rímsa s motívom vlysu na koso postavených tehál, pod rímsami je motív zuborezu. Bočné štíty majú rovnako zuborezový ornament kopírujúci tvar strechy.
Hoci bol mlyn čisto účelnou stavbou, je tu znateľný záujem o ozvláštnenie fasád, pri ktorom sa s minimálnym použitím stavebných prvkov, dosiahol špecifický dekoratívny vzhľad exteriéru. Využitie horizontálnych pásov a ozdobných ríms ako dominujúcich horizontálnych línií scelilo hmotové stvárnenie objektu.
Masívne obvodové múry mlyna sú tvorené tehlovým murivom, ostatné konštrukcie sú drevené. V interiéri sú obvodové múry omietnuté a opatrené bielym náterom. Dispozične je objekt v časti sýpky pozdĺžne orientovaný trojtrakt, v časti mlyna pozdĺžne orientovaný dvojtrakt a v časti skladu bez vnútorných podpôr. Konštrukciu tvoria drevené stropy s priečne kladenými trámami s prievlakmi, ktoré sú nesené drevenými stĺpmi štvorcového prierezu so sedlom.
Konštrukcia parného mlyna je príkladom konštrukcie viacpodlažných sýpok, kde sa kvôli únosnosti vkladali medzi nosné stĺpy a stropy prievlaky. Sedlo vložené medzi prievlak a stĺp slúžilo na rovnomerné rozvedenie tlaku. Tieto konštrukčné riešenia sa vyskytujú už na sýpkach zo 16. storočia. Krov strechy je väznicový s ležatými stolicami. Svetlá výška podlaží sa smerom nahor znižuje, čo vyplýva z funkcie objektu. V časti mlyna je na priečnej osi objektu pri južnej stene situované jednoramenné schodisko, prepájajúce všetky podlažia. Rovnako je na tejto osi situovaný v centrálnej časti priestorov mlyna drevený sklzový žľab na vrecia. Žľab je na podlažiach prichytený o otvor v strope dvoma kovovými úchytmi, diagonálne smeruje k otvoru v podlahe, kadiaľ sa kĺzali vrecia na nižšie podlažie.
Išlo o prepravu cikcakovým spádovým systémom pre dopravu vriec od povaly na prízemie, čo bolo jedným z charakteristických konštrukčných prvkov mlynských interiérov. V prípade parného mlyna je sklzový žľab počiatočným príkladom tohto dopravného systému, ktorý sa neskôr vyvinul na vyššiu úroveň sklzových žľabov v podobe špirál vyskladaných z drevených dosák, aké existovali v druhom mlyne, takzvanom Mária mlyne.
Prístavba strojovne vo dvore areálu zo 40. rokov 20. storočia je situovaná pri mlyne zo severnej strany. Ide o dvojpodlažný objekt zastrešený sedlovou strechou. Dispozične pozostáva z dvoch miestností. Vstupná miestnosť má v interiéri strojové zariadenie z roku 1960 od firmy Petkus Wutha Nemecko.
Prízemie má vzhľadom na funkciu vloženia strojového zariadenia výšku dvoch štandardných podlaží. Druhá miestnosť strojovne je pozdĺžne orientovaný dvojtrakt s trámovými stropmi nesenými železobetónovými piliermi. Fasády sú hladko omietnuté s bielym náterom a majú po dve okenné osi, pričom kopírujú typ okien parného mlyna.
[Zdroje:
Pramene:
KOZMA, Ján. Veľký Diósek (Nagydiószég) krónikája. I. kötet. Sládkovičovo, Mestský úrad, 1933, s. 351–353
Literatúra:
In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009
ŠKABRADA, J. Konstrukce historických staveb. Praha, Argo, 2003, s. 96–98]