Obytné súbry
Obytný súbor 01
V našom kontexte ojedinele pôsobiaca historická štruktúra Diószegu / Sládkovičova vypovedá o troch hlavných etapách jeho vývoja.
Etapu Diószegu ako centra jedného z panstiev klarisiek (koniec 14. až koniec 18. storočia) zastupujú v prvom rade kaštieľ a kostol. So zmieneným prvým obdobím takisto súvisia i torzá niekdajšieho hostinca v podobe konštrukcií suterénov a dodnes stojaci vodný mlyn.
V bloku ležiacom v severovýchodnej časti mesta ohraničenom na severe krajinskou cestou vedúcou do Šintavy, na juhu budúcou Cukrovarskou ulicou a na východe tokom Dudváhu sa najneskôr od 17. storočia sústreďovala duchovná i svetská správa obce, resp. blízkeho regiónu. Význam daného územia v dejinnom vývoji sídla odzrkadľuje fakt, že táto staršia situácia ostala dodnes čitateľná.
Kaštieľ stojí na severnej hranici areálu spájajúceho obec a priemyselný komplex. Svoj súčasný vzhľad získal po stavebných úpravách realizovaných v rokoch 1885 a 1919–1921. Prvá, realizovaná v roku 1885 pod taktovkou viedenského architekta Franza von Neumanna, premenila neskorobarokovú kúriu s renesančnými základmi na malebnú eklektickú rezidenciu. Západne od kaštieľa, sledujúc okraj pozemku, stojí objekt niekdajších stajní. Východne od hlavnej budovy sa nachádza dom služobníctva. Anglický park rozprestierajúci sa za kaštieľom založili okolo roku 1885 na mieste hospodárstva a úžitkových záhrad. Hospodársku funkciu tohto priestranstva dnes pripomína už len dvojpodlažná sýpka. V juhovýchodnom rozšírení parku bolo postavené neoklasicistické rodinné mauzóleum navrhnuté jedným z nestorov slovenskej architektúry, Michalom Milanom Harmincom. K pôvodným stavbám v parku sa radí aj kolkáreň.
Juhozápadne od kaštieľa sa nachádza areál vznikajúci v prvej polovici 17. storočia okolo ranobarokového jednoloďového kostola s mohutnou západnou vežou. Tá ako jediná súčasť skoršej stavby ostala zachovaná po výstavbe nového chrámu v druhej etape dejín obce. Správu panstva po zrušení rehole klarisiek (1782) prevzala cirkevná základina, z prostriedkov ktorej bol realizovaný dnešný Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Azda v tomto období mohla byť postavená „stará“ farská budova. Pred ňou dostalo miesto súsošie svätej Trojice na stĺpe.
Nový a azda najzásadnejší impulz pre rast mestečka prinieslo založenie cukrovaru. Prítomnosť priemyselného súboru a jeho spoluvlastníka a riaditeľa v jednej osobe sa podpísala tiež na architektúre sídla. Tak v blízkom okolí fabriky, ako i v starom jadre obce, boli realizované novostavby prinášajúce do tohto prostredia novú kvalitu. V priebehu polstoročia sa obraz mesta obohatil nielen o eklektickú barónsku rezidenciu ale i nové budovy materskej školy (1906) a katolíckej ľudovej školy (1909) v historizujúcom výraze. Jej najbližšie prostredie dotvoril po roku 1938 monumentálny pomník padlým v I. svetovej vojne.
Rozvoj miestnej židovskej obce bol priamo spätý so začiatkami cukrovaru. Náboženskému rítu komunity slúžila synagóga v Nemeckom Diószegu, kde sa nachádzala aj izraelitská škola. Pietne miesto židovských obyvateľov pochádzajúcich zo širšieho okolia vzniklo severne od mesta, mimo jeho obývaného územia.
V medzivojnových rokoch v centre obce pribudli sídla obecného úradu, miestneho spotrebného družstva, pošty a žandárskej stanice, hasičská zbrojnica, takzvaná jubilejná škola či zdravotnícke stredisko „Zelený kríž“. Hoci uvedené objekty vniesli do sídla „mestský element“, rešpektovali zároveň jeho pôvodnú, historicky danú skladbu. Práve tento moment – okrem cukrovaru a naň nadväzujúcich stavebných súborov – spoluvytvára špecifický charakter Sládkovičova.
Peter Buday
