Mgr. Jana Váňová
Vila Oskara Pfeffera je situovaná v juhovýchodnej časti mesta Sládkovičovo. Nachádza sa uprostred záhrady na rozľahlom oplotenom pozemku, východne susedí s pozemkom dvojice bytových domov postavených pre vyšších úradníkov cukrovaru. Stavba má členitý pôdorysný tvar – je trojkrídlová, s pristavaným severozápadným krídlom. Hlavný vstup objektu je orientovaný na východ, do záhrady. Pozemok je vymedzený sčasti pôvodným oplotením – s pôvodnou severnou časťou zo strany ulice a taktiež bránou.
Stavebno-historický vývoj vily nie je jasný, je možné ho len odhadnúť na základe skúmania dostupných archiválií. Traduje sa, že vila bola postavená pre riaditeľa a neskôr prokuristu cukrovaru Oskara Pfeffera. Stavba bola pravdepodobne realizovaná v prvej štvrtine 20. storočia, respektíve medzi rokmi 1904–1924, v novoklasicistickom slohu na pozemku, kde boli podľa katastrálnej mapy mesta do rokov 1892–1904 situované role (orná pôda).
O stavebníkovi vily nevieme mnoho. Podľa dostupných prameňov bol Oskar Pfeffer solventným podnikateľom, neskôr prokuristom v riaditeľskej rade cukrovaru v Diószegu (približne pred rokom 1916).
Na základe informácií z dostupných zdrojov je možné usudzovať, že na riaditeľský post mohol Oskar Pfeffer nastúpiť niekedy po smrti Karla Kuffnera, teda po roku 1924. Tento údaj však v súčasnosti nie je možné overiť.
O kapitálových možnostiach stavebníka a jeho spoločenskom postavení sa dozvedáme aj na základe pozorovania a štýlového porovnania vily v Diószegu s jeho bratislavskou vilou, nazývanou tiež Vila Schwadron (na Novosvetskej ul. 8), ktorú v rokoch 1935–1936 realizovala architektonická kancelária F. Weinwurm – I. Vécsei, spolu s viedenským architektom Ernstom Schwadronom (interiér). Ide o charakteristickú funkcionalistickú vilovú stavbu strohého, až puristického výrazu v kontraste s materiálovo hodnotným, luxusne zariadeným interiérom, ktorej podoba svedčí o zmenenom prístupe investora ovplyvnenom modernou dobou. O autorstve Pfefferovej vily v Sládkovičove žiaľ nemáme informácie.
Na situačnom pláne zachytávajúcom kuffnerovské stavby v areáli cukrovaru a v jeho susedstve (rok 1924) je zaznačený objekt tehlovej stavby vilového typu menšieho pôdorysného rozsahu pod č. 167, spolu s ďalšími dvoma objektmi situovanými v severnej časti záhrady – jeden je označený ako voliéra (č. 168), druhý ako záhradný domček (č. 166), ktorý je dodnes zachovaný. Pod č. 169 je tu taktiež zakreslené oplotenie pozemku, z ktorého sa dnes zachovala len malá časť a brána. Ďalšie dostupné mapové podklady (napríklad z roku 1946) objekt nezachytávajú, nie je teda možné podrobnejšie špecifikovať zmeny, ktoré sa na stavbe realizovali neskôr.
Staršia fotodokumentácia a historické pohľadnice zobrazujúce Pfefferovu vilu v Sládkovičove sa nezachovali. Na základe poznania súčasnej podoby objektu je možné tvrdiť, že stavba bola výraznejšie stavebne pozmenená približne v 70. rokoch 20. storočia, a to prístavbou severozápadného krídla. Okrem toho sa neskôr v 20. storočí realizovali stavebné úpravy v interiéri, ktoré ale bez ohliadky nie je možné bližšie špecifikovať. O zmene funkcie stavby máme len strohé informácie. V 60. rokoch 20. storočia objekt slúžil pre potreby Závodnej učňovskej školy, neskôr ako ubytovacie zariadenie pre brigádnikov a pre spoločenské účely Socialistického zväzu mládeže. V časti budovy bola až do roku 1990 izba revolučných tradicií, cukrovarská knižnica, byt správcu objektu a v 80. rokoch 20. storočia aj prvé výpočtové stredisko cukrovaru.
Po odkúpení vily do súkromného vlastníctva (približne po roku 2000) sa jej funkcia prinavrátila opäť k obytnej. Podľa dostupných informácií sa v interiéri nezachoval žiaden pôvodný mobiliár ani pôvodné prvky. Niekedy po roku 2000 bola stavba zrekonštruovaná (okrem iného úprava omietok a fasádny náter), no strecha zostala pôvodná. Objekt je vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave, v súčasnosti nevyužívaný.
Pfefferova vila je prízemný objekt, podpivničený v celom rozsahu s polozapusteným suterénom, zastrešený sústavou valbových striech s tehlovými komínmi a so strešnými vikiermi. Objekt má v hlavnej časti pravdepodobne zachovanú pôvodnú dispozíciu, s chodbou v strednom priečnom trakte a s jednotlivými miestnosťami, do ktorých sa vstupuje z chodby, ako hlavného komunikačného traktu. Prízemie bolo pravdepodobne druhotne prepriečkované, no súčasný stav interiéru bez ohliadky nie je možné overiť. Podkrovné priestory podľa všetkého neboli zobytnené.
Pozemok je prístupný z východu pôvodnou vstupnou bránou, od ktorej vedie široká prístupová cesta k južnej fasáde a užší chodník smerom k hlavnému vchodu. Hlavná východná fasáda je symetrická, komponovaná na šírku, s dvanástimi okennými osami a s hlavným dvojdverovým vstupom z terasy, v strede zapusteného portika.
Užšia bočná južná fasáda a západná fasáda neboli z pohľadu od brány viditeľné, no je možné predpokladať, že sú symetrické, so zachovaným pôvodným členením. Severná fasáda prístavby je novodobá, s odlišným členením. Dvojdverový hlavný vstup je s novodobými presklenými dvernými výplňami, s bielym náterom.
Vedľajší vstup zo západu je pôvodný, s kamenným schodiskom s murovaným soklom a pilierom so štylizovanou hlavou, s pravdepodobne pôvodnou dvernou výplňou s kazetovaním. Okenné otvory vily sú pravouhlé s kamennými parapetmi a s hladkými supraportami polkruhového tvaru. Okenné výplne sú podľa všetkého pôvodné, dvojdielne s bielym náterom, s pôvodnými drevenými okenicami zelenej farby. Fasády vily sú hladko omietnuté s okrovo-žltým náterom a s murovaným soklom s obkladom z lomového kameňa, situovaným po obvode stavby.
Na sokel materiálovo aj esteticky nadväzuje múr schodiska a terasy s kovovým zábradlím, ktoré je dekorované rastlinnými a zvieracími motívmi (napríklad štylizovaná veverička), ako aj polozapustený stredový pilier portika a jeho nárožný kamenný obklad.
Krov je pravdepodobne pôvodný – väznicový. Stavba je zastrešená vysokou valbovou strechou so segmentovými vikiermi a s vysokými štíhlymi murovanými komínmi s perforovanými hlavicami. Z východnej strany nad vstupom je na streche umiestnený fragment dekoratívnej murovanej balustrády v tvare plného múru so štyrmi vázami na podstavcoch v pravidelných rozostupoch.
Na základe dostupnej fotodokumentácie je možné odčítať súčasnú podobu interiéru vily, ktorý je novodobý bez zachovaných prvkov a mobiliáru. Prvá miestnosť vpravo od hlavného vstupu prístupná pôvodnými dvojkrídlovými dverami je nanovo omietnutá so sekundárnym svetloružovým náterom a s novodobou laminátovou podlahou. Obklad stien do výšky parapetu po oknami je taktiež novodobý drevený, s kazetovaním, s bielym náterom.
Mobiliár (napríklad sekretár, nízka skrinka, zrkadlá, kreslá, dekoratívne vázy, obrazy na stenách, atď.) je podľa fotodokumentácie novodobý. Súčasná spálňa je taktiež nanovo omietnutá, s bielym náterom, s novodobou laminátovou podlahou aj mobiliárom (napríklad nízke skrine, kreslo, zrkadlo, obraz na stene, atď). Z nej sa vstupuje do kúpeľne, ktorá je s novodobým keramickým obkladom. Obývacia miestnosť prístupná pravdepodobne pôvodnými dvojkrídlovými presklenými dverami z chodby je s novodobou keramickou dlažbou a novým dreveným obkladom stien s tmavozeleným náterom, ako aj kamenným kozubom v strede. Omietky sú sekundárne s novodobým tmavoružovým náterom. V miestnosti je tiež nový mobiliár – skrinka, zrkadlo nad kozubom a obrazy na stenách, atď. Kuchyňa bola taktiež prestavaná – je s novodobým rohovým kamenným soklom s polkruhovo ukončenými otvormi s drevenými dvernými výplňami so zeleným náterom, prestavaným na kuchynskú linku. V klenutom suteréne s pravdepodobne pôvodnou kamennou podlahou bola zriadená vínna pivnica s priečkami na víno vmurovanými do steny a s novým mobiliárom.
Oplotenie vily je sčasti pôvodné. Zo západnej, východnej a južnej strany je oplotenie novodobé, drevené, pravdepodobne z obdobia rekonštrukcie vily po roku 2000. Zo severnej strany je asi 2 m vysoká pôvodná tehlová časť, hladko omietnutá, zhodujúca sa so vstupnou bránou do záhrady. Brána je vysoká, murovaná (tehlová), hladko omietnutá s bielym náterom, zastrešená škridlovou strieškou. Vstupný otvor brány je približne 2 m široký, polkruhovo ukončený, s pravdepodobne novodobou kovovou dvojdielnou mrežovou výplňou.
V západnej časti záhrady sú situované pozostatky pôvodnej drobnej záhradnej architektúry: kamenné lavice usporiadané do tvaru písmena „U“, ktoré sú prepojené s piliermi dvojstupňového schodiska, akcentovaného po bokoch dvoma veľkými vázami na podstavcoch. Južne od schodiska sa nachádza novodobá kovová voliéra.
Ďalšou drobnou architektúrou na pozemku je záhradný domček, spomenutý na mapovom podklade z roku 1924. Ide o nízky blokový objekt na pôdoryse obdĺžnika, hladko omietnutý s okrovo-žltým náterom, pravdepodobne zachovaný v pôvodnej hmote, zastrešený sedlovou strechou.
Podľa fotodokumentácie pravdepodobne prešiel rekonštrukciou zároveň s vilou. Vo východnej časti parcely je situovaný asi mladší jednopodlažný hospodársky objekt na pôdoryse obdĺžnika.
Novoklasicistická vila Oskara Pfeffera patrí spolu s novobarokovou vilou riaditeľa (takzvaným Malým kaštieľom) k najreprezentatívnejším príkladom neoslohovej architektúry v meste. Je dôležitou najmä z hľadiska miery zachovania exteriéru, ako aj pre svoje architektonické, urbanistické a výtvarné hodnoty. V neposlednom rade je dokladom finančných možností ako aj prestíže jej stavebníka, významného podnikateľa Oskara Pfeffera.
[Zdroje:
Pramene:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924
Literatúra:
DULLA, M. – MORAVČÍKOVÁ, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002, s. 83–99
POKREIS, H.: Diószegský cukrovar 1918–2008. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 51–66]