Mgr. Naďa Kirinovičová
Do 30. rokov 20. storočia v Sládkovičove nefungovalo zdravotné stredisko či nemocnica, poznáme však mená niekoľkých lekárov, ktorí ordinovali s najväčšou pravdepodobnosťou vo svojich vlastných domoch. Po I. svetovej vojne sa spomína medzi vysokoškolsky vzdelanými obyvateľmi obce lekár Móric Neumann a od roku 1906 viacero lekárov: Dr. Móric Lövensohn, Dr. Anton Spányi, Dr. Hugo Werner, Dr. Ľudovít Fischer, Dr. Gejza Büchler, Dr. Ernest Pongrácz a Dr. S. Krausz s manželkou. Z nich ako obvodní pôsobili Dr. Móric Lövensohn, Dr. Ernő Pongrácz, Dr. Hugo Werner a Dr. Gejza Büchler. Ostatní pôsobili ako lekári cukrovarskí alebo pod záštitou poisťovní.
Dom, ktorý patril lekárovi Pongráczovi, stojí pri Curkovarskej ulici severne od Wollnerovho domu na obdĺžnikovej parcele. Dom na pôdoryse obdĺžnika, obklopený dvorom so záhradou, má východnú (hlavnú) fasádu obrátenú smerom do ulice, západnú a severnú do dvora a južnou fasádou sa opiera o stavbu na vedľajšej parcele vo dvore Wollnerovho domu. Lekárova vila bola postavená na parcele č. 470, ktorá bola ešte na začiatku 20. storočia nezastavaná. Dom postavený v roku 1928, predstavuje vilovú stavbu v striedmom výraze hmoty i exteriéru.
Interiér domu však ponúkal žiadaný komfort a priestor pre život rodiny miestneho lekára, ktorý tu v rokoch 1938–1945 aj ordinoval. Podpivničený dom má východnú časť, orientovanú do ulice, dvojpodlažnú, pričom horné podlažie je umiestnené v manzarde strechy. Západná dvorová časť domu je jednopodlažná. Vnútornú komunikáciou predstavuje schodisko z umelého kameňa so zachovaným kovaným dekoratívnym zábradlím s motívom slzy a dreveným madlom. Medzipodesta schodiska je presvetlená vysokým oknom so štyrmi tabuľami, ktoré je zdrojom svetla pre celý priestor schodiska. Z hornej podesty schodiska boli dverami vľavo a dverami oproti schodisku, v súčasnosti zamurovanými, prístupné izby na druhom podlaží domu. Vpravo od schodiska bol vstup cez malú chodbu do pôvodnej kúpeľne a do podkrovia nad dvorovou časťou. Z podkrovia je i v súčasnosti dreveným schodmi zabezpečený prístup do krovu nad dvojpodlažnou uličnou časťou domu. Dominantným priestorom prvého podlažia bol obývací priestor s oknami orientovanými do ulice. Pôvodnú dispozíciu druhého podlažia tvorili dve obývacie miestnosti a spomínaná kúpeľňa.
Exteriér stavby zaujme najmä hmotovo členitou uličnou fasádou, na prvom podlaží s plytkým rizalitom, v ktorom je umiestnené trojdielne okno a nad ním v manzarde strechy umiestnený plný vikierový nadstavec s trojuholníkovým štítom. Ostatná časť fasády je na prvom podlaží osvetlená trojicou obdĺžnikových okien a miestnosť v manzarde strechy štvordielnym oknom vo vikieri. To bolo, ako možno vidieť na dobovej fotografii, pôvodne tvorené dvoma obdĺžnikovými oknami s viactabuľkovým členením, ktoré boli od seba oddelené murovaným stĺpikom. V streche nad ním bolo ešte trojuholníkové vikierové okienko, v súčasnosti nahradené strešným oknom. Bočnú severnú fasádu tvorí hmota vstupného priestoru krytá polovičnou stanovou strechou a obdĺžnikový rizalit priestoru schodiska.
Priestory prízemia sú z dvorovej strany osvetľované dvoma obdĺžnikovými oknami v drevenom ráme, ktoré sú dvojkrídlové dvojité, v hornej tretine s pevným obdĺžnikovým vyklápacím poľom. Tretie okno je obdobné ako na hlavnej fasáde a tvoria ho tri obdĺžnikové tabule. Striedmy výraz fasád ozvláštňuje hra s plastickou modeláciou jednotlivých prvkov (medzipodlažné rímsy a korunné rímsy, tenké vertikálne „pilastre“ na hlavnej i dvorovej fasáde rámujúce okenné otvory), ktoré sú poňaté ako plastické pásy vertikálne a horizontálne členiace fasádu.
K neskorším úpravám možno zaradiť výmenu okenných otvorov za novodobé plastové, zobytnenie podkrovných priestorov a tiež výmenu strešnej krytiny. Dodnes sa však zachovali viaceré pôvodné prvky interiéru, napríklad štvorcové dlaždice okrovej farby na podestách schodiska, spomínané dekoratívne zábradlie schodiska alebo niektoré z pôvodných drevených výplní okien a výplne dverí.
Dom od ulice oddeľuje kovové remeselne poňaté pletivové oplotenie na nízkom betónovom múriku s troma stĺpikmi, bránkou pre peších a plnou kovovou dvojkrídlovou bránou do dvora. Vila bola pôvodne obklopená zeleňou, ktorá tvorila prirodzenú súčasť okolia domu. Podľa dobovej fotografie boli v predzáhradke domu vysadené pravdepodobne listnaté stromy, neskôr nahradené súčasnou výsadbou ihličnanov.
Architektom stavby bol podľa ústnej informácie Ing. Györgya Pongrácza, syna Dr. Pongrácza, vitéz Vince Kovács. Dom prezentuje dobovo bežnú architektonickú produkciu, v ktorej sa veľmi skromne uplatnila odozva experimentovania s plasticitou fasády, typická pre architektúru 20. rokov 20. storočia. V prostredí Sládkovičova je však jednou z mála zachovaných stavieb individuálnej vilovej výstavby z prvej polovice minulého storočia.
[Zdroje:
Archívne pramene:
Mestský úrad Sládkovičovo: Veľký Diósek (Nagydiószeg) krónikája. I. kötet. (1936), s. 27, 304
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, katastrálna mapa sídla
Osobnosť – Dr. Ernő Pongrácz, In: Informačný spravodaj. Život v Sládkovičove, 2010, roč. XVIII., č. 5, s. 9]