Mgr. Naďa Kirinovičová
Oproti cukrovarskému Kasínu v nároží ulíc Cukrovarská a Školská stojí dom, známy ako Wollnerov hostinec alebo jednoducho ako Wollnerov dom.
Patril Dávidovi Wollnerovi, príslušníkovi miestnej židovskej komunity, ktorý bol dokonca prvým predsedom a zakladateľom židovskej náboženskej obce v Diószegu. Dávid sa sem prisťahoval z Jelky a ako typický židovský obchodník začal v Diószegu podnikať. Prenajal si tu najprv domček, v ktorom zriadil výčap a keďže obchod mu prosperoval, založil si hotel a veľkoobchod so skladom. V jeho šľapajach pokračoval jeho syn Gejza, ktorý rodinný podnik rozširoval, obchodoval po širokom okolí a po otcovej smrti sa stal predsedom náboženskej obce.
Dávid Wollner mal s manželkou Idou Fälk, narodenou v Abraháme, troch synov – Júliusa (Gyula, narodený 2. decembra 1880), Ľudovíta (Lájos, narodený 31. januára 1891) a spomínaného Gejzu (Géza, narodený 24. apríla 1883). Najmladšia z detí bola dcéra Elza (narodená 30. mája 1893). Syn Július sa živil ako podnikateľ – obchodník v Bratislave (uvádza sa aj ako majiteľ fabriky), odkiaľ bol 7. júna 1942 deportovaný do tábora v poľskom Sobibore a zomrel v Osvienčime.
Väčšina Židov prišla do Diószegu zrejme spolu s barónom Kuffnerom z Moravy, mnohí z nich počas II. svetovej vojny zahynulo v koncentračných táboroch. V Sládkovičove po nich zostal už len židovský cintorín s hrobkami a náhrobkami jednotlivých príslušníkov komunity a zo stavieb len Wollnerov hostinec, nakoľko synagóga, židovská škola a ani bitúnok už v meste nestoja.
Dom bol postavený na prelome 19. a 20. storočia, pôvodne na parcele dvoch domov, ktoré sú zakreslené na starej katastrálnej mape. Nárožný dom na parcele 472 so súpisným číslom 130a patril v roku 1892 Jozefovi Lengyelovi a jeho manželke Anne rodenej Schlesák. Susedná parcela 471, na ktorej stál druhý dom so súpisným číslom 130b a dvorom patril Štefanovi Lengyelovi a jeho manželke Šarlote, rodenej Nagy.
Zástavbu na parcele č. 472 tvorili dva obdĺžnikové samostatné objekty, preto je možné predpokladať, že po tom, čo obchod Dávidovi Wollnerovi prosperoval, mal dostatok financií na odkúpenie jedného z domov, ktoré si dovtedy iba prenajímal, odkúpenie susedného domu a ich následnú prestavbu na dnešný hostinec.
V roku 1900 sa spomína otvorenie prvej obecnej lekárne a to v dome Daniela Wollnera. Zrejme však ide o zlý prepis mena Dávid, nakoľko nositeľ mena Daniel v rodine Wollnerovcov nie je známy. Pravdepodobne ide o tento dom a možno predpokladať, že stavba v tak exponovanej polohe mesta ho predurčila na akýsi polyfunkčný objekt s prevádzkami rôzneho zamerania.
V roku 1901 už stavba bezpečne stála v dnešnej podobe, ako ukazuje dobová pohľadnica, na ktorej je dom označený ako „Wollner D. Vendéglő Gasthaus“, čo znamená hostinec a hotel a pod názvom Wollner ház ho poznáme dodnes.
Zmeny v parcelnom protokole boli zaznamenané v roku 1903 a do mapy bol vyznačený nový pôdorys domu v jeho súčasnom rozsahu. Ďalším zaujímavým prameňom k histórii hostinca bol dodací list na sudy piva objavený pri rekonštrukcii strechy, vystavený na meno hostinského Wollnera. Písomnosť datovaná rokom 1904 bohužiaľ nezostala pre budúcnosť zachovaná.
Hostinec stál takmer v centre Diószegu, v pešej dostupnosti od kostola, Kasína, areálu cukrovaru a tiež kaštieľa. Ubytovanie poskytoval nielen návštevníkom mesta, ale i hosťom cukrovaru, ktorých spoločenské postavenie nepostačovalo na ubytovanie v kaštieli.
Dvojkrídlová tehlová stavba na pôdoryse v tvare písmena „L“ uzatvára obdĺžnikový dvor, na ktorom sú v súčasnosti postavené novodobé objekty. Dom má dve podlažia a suterén. Hlavný vstup bol situovaný v nároží, bočné vstupy boli striedavo na oboch fasádach. Prízemie slúžilo pre obchod, zostal tu zrejme aj výčap respektíve pohostinstvo s reštauráciou. Poschodie slúžilo pre ubytovacie účely, boli tu jednotlivé izby, v nároží nad vstupom situovaná spoločenská miestnosť a ďalšie miestnosti slúžiace ako herňa (biliard, karty,…).
Fasády a zrejme aj dispozíciu priestorov v prízemí poznačili úpravy realizované pravdepodobne v posledných desaťročiach 20. storočia, kedy boli zmenené na jednotlivé prevádzky obchodu a služieb.
Dom má komplikovanú vnútornú dispozíciu, nakoľko slúžil ako ubytovacie zariadenie (hotel), boli tu situované miestnosti pre spoločenské vyžitie, prevádzky obchodu, výčap, atď. Niektoré časti domu nie sú vzájomne prepojené, ale prístupné vlastnými vstupmi nielen zo strany ulice, ale i z dvora. Takýmto spôsobom zostala zachovaná verejná funkcia hostinca, keďže prevádzky situované v prízemí boli dostupné z ulice, pričom do priestorov slúžiacich pre ubytovanie bol diskrétnejší prístup z dvora.
Suterénne priestory sa rozprestirajú pod oboma krídlami. Ide o niekoľko vzájomne prepojených priestorov, prístupných samostatným vstupom v dvorovej fasáde východného krídla cez schodisko a nachádza sa v nej studňa. Pivnica bola pôvodne prístupná aj ďalším vstupom, ktorý bol situovaný v interiéri južného krídla, v priestore vstupnej časti so schodiskom cez výklopný otvor v podlahe, ktorý bol pri novodobým úpravách zamurovaný.
Priestory prvého podlažia sú v súčasnosti prístupné troma vstupmi z ulice a jedným zo strany dvora do priestorov východného krídla. Ďalší vstup z dvora, v súčasnosti zamurovaný, viedol do priestorov južného krídla a nachádzal sa v poslednej osi dvorovej fasády. Dnes je južné krídlo prístupné z dvora cez novodobú prístavbu na západnej hranici parcely. Priestory druhého podlažia sú prístupné schodiskom v južnom krídle, ku ktorému vedie samostatný vstup v dvorovej fasáde južného krídla do priestoru menšej schodiskovej haly.
Ľavotočivé schodisko sa zachovalo v pôvodnom stave s dekoratívnym kovovým zábradlím s dreveným madlom. Z podesty schodiska vytvárajúcej chodbu sú prístupné samostatnými vstupmi miestnosti v južnom a východnom krídle. Vľavo od schodiska je cez dvojkrídlové dvere vstup do zádveria samostatného bytu v južnom krídle domu. Priestor zádveria je situovaný v arkieri dvorovej fasády, ktorý bol pôvodne polygonálny, drevený, vrátane okien a striešky. Schátraná drevená konštrukcia bola pri poslednej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia nahradená murovaným arkierom, okná boli vymenené za plastové a z pôvodnej konštrukcie zostala zachovaná iba drevená strieška.
Dnešný arkier v interiéri čiastočne zachoval polygonálny tvar staršej hmoty, z exteriéru je však poloblúkový. Dverami v arkieri je možné vstúpiť do priestorov bytu (apartmánu), ku ktorému náležala izba pre služobnú s oknom orientovaným do dvora, vzájomne priechodné izby s výhľadom do ulice a takzvaný mokrý trakt s kúpeľnou a práčovňou. Miestnosti východného krídla sprístupňujú dvere vpravo od schodiska. Ide o tri navzájom priechodné, vedľa seba radené väčšie izby s výhľadom do Cukrovarskej ulice.
Ostatné priestory východného krídla s oknami orientovanými do dvora sú prístupné úzkou chodbou z podesty schodiska, kde sú súčasne situované aj sociálne zariadenia a ďalšie dvere – výlez do krovu s pôvodným dreveným schodiskom. Z chodby je prístupná aj miestnosť v nároží. Pôvodná dispozícia priestorov sa zachovala dodnes. V jednotlivých miestnostiach sa vo veľkej miere nachádzajú zachované pôvodné dverné výplne so zárubňami, zväčša plné kazetové a drevené okenné výplne s vyklápacím horným poľom (značky Viktoria). Podlahy sú vo väčšine priestorov novodobé (drevené parkety – vlysky, dlaždice, koberce).
Pôvodný vzhľad fasády hostinca možno rekonštruovať na základe dobových fotografií, keďže spomínané úpravy narušili najmä pravidelný rytmus okenných otvorov prvého podlažia. Dvojpodlažná fasáda mala pôvodne sedem okenných osí na strane do dnešnej Školskej ulice, osem osí do Cukrovarskej ulice a jednu os v nároží, kde bol na prízemí vstup a na poschodí okno spoločenskej sály.
Okrem hlavného vstupu v nároží mal objekt ešte jeden bočný vstup zo Školskej ulice, osadený v poslednej osi fasády. Horizontálny akcent prízemiu dodávala plytká bosáž a hladký pás pod medzipodlažnou rímsou. Naopak na poschodí bol zvolený vertikálny raster dosiahnutý najmä husto umiestnenými pilastrami rámujúcimi z oboch strán okenné otvory. Pilastre boli umiestnené aj na koncoch oboch priečelí.
Skutočnosť, že objekt poskytoval svoje priestory rôznym prevádzkam, mala za následok už v minulosti isté zásahy do podoby fasády prízemia, nakoľko iná, avšak nedatovaná, fotografia hostinca dokazuje existenciu bočného vstupu tentokrát z ulice Cukrovarskej, pričom na mieste bývalého vstupu už vidno okno so stiahnutou žalúziou a malou markízou. Nad hlavným vstupom bol pôvodne osadený nápis „Wollner D.“, ktorý pokračoval na bočnej fasáde do Cukrovarskej „Vendéglő Gasthaus“ a Školskej ulice nápisom „Sör bor szeszes italok“ (v preklade pivo víno alkoholické nápoje). Nárožie v šírke troch osí – vstupu a dvoch bočných osí na každej z bočných fasád, architektonicky zvýraznené v podobe plytko vystupujúceho rizalitu, v úrovni strechy ešte zdôrazňovala strešná atika. Zo strechy pôvodne vystupovalo päť komínov a štyri strešné vetracie okienka.
Do súčasnosti sa zachoval plytký rizalit v nároží cez obe podlažia, na šírku strešnej atiky. Dnešné vstupné dvere síce rešpektujú tvar dvojkrídlových presklených dverí zaznamenaných na dobovej fotografii, ide však už o novodobú výplň. Okná po stranách vstupu boli zmenené na obdĺžnikové presklené výkladce. V súčasnom stave má fasáda do Školskej ulice šesť osí. Prvé tri osi rešpektujú pôvodné rozvrhnutie okenných otvorov, dokonca zachovávajú ich tvar a členenie, sú však novodobé plastové, pričom stredná z nich je zmenená na dverný otvor. Štvrtú os tvorí dverný otvor zasadený do hĺbky fasády, ktorý vznikol úpravou pôvodného okenného otvoru. V piatej osi je rovnako novodobý otvor, prispôsobený pre bývalú prevádzku občerstvenia, prevyšujúci výšku pôvodného okna, nasledujúce okno je slepé.
Fasáda do Cukrovarskej ulice je rovnako poznačená úpravami, ktoré porušili pravidelný rytmus okien zamurovaním niektorých okenných otvorov a osadením výkladcov. V súčasnosti je tu päť osí – jedna dverná, tri obdĺžnikové výkladce a jeden zaslepený okenný otvor. Rozmiestnenie pôvodných otvorov prvého podlažia dávajú tušiť už len zachované nadokenné rímsy vytvorené ako vystupujúce obdĺžnikové polia v šírke bosáže. Naopak v značne autentickom stave je zachované členenie fasády na poschodí.
Fasáda poňatá v eklektickom štýle, voľne narábajúcom s prvkami klasického tvaroslovia, si zachovala zložitejší, reliéfne tvorený dekor tvorený najmä pilastrami s hlavicami s motívom štylizovaných kvetov a terčami, suprafenestrami vo formách odkazujúcich na klasické triglyfy, obdĺžnikovými okennými parapetmi i vajcovcovým pásom v korunnej rímse. Pôvodné v tomto prípade zostali drevené dvojité dvojkrídlové okná s horným vetracím obdĺžnikovým okienkom.
Eklektické tvaroslovie sa pôvodne uplatnilo aj na zadnej dvorovej fasáde domu, nakoľko priestory slúžiace pre ubytovanie boli prístupné vchodom z dvorovej časti. Dvorové fasády boli zdobené rovnakými motívmi ako hlavná fasáda. Nevhodný náter použitý niekedy v 50. rokoch 20. storočia však spôsobil poškodenie fasády, tá bola v 90. rokoch 20. storočia odstránená a nahradená novou hladkou omietkou. Pri poslednej rekonštrukcii bola vymenená aj časť pôvodných drevených okien za plastové.
Rozložitá hlavná fasáda objektu situovaného v nároží dvoch ulíc je významným urbanistickým prvkom bezprostredného okolia, nakoľko dominuje ostatnej zástavbe tvorenej rodinnými domami. Hoci architekt nie je známy, v prostredí Sládkovičova stavba reprezentuje pomerne kvalitnú architektúru štýlového obdobia eklektizmu z konca 19. storočia v exponovanej polohe zachovaného urbanistického celku v blízkosti cukrovarského areálu. Ako hostinec slúžil dom ešte v roku 1949.
[Zdroje:
Archívne pramene:
Mestský úrad Sládkovičovo: Veľký Diósek (Nagydiószeg) krónikája. I. kötet. (1936), s. 306
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situační plán budov hospodářských a jiných mimo ohražení cukrovaru v Dioseku or. č. 401–523, 1948–1949 (1949 doplnené)
Štátny archív v Bratislave, zbierka cirkevných matrík, inv. č. 835, matrika narodených – židovský matričný obvod Galanta, 1884–1901
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv.č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly k parc. 471, 472 na s. 64–65
Literatúra:
POKREIS, H.: Zmarené životy židovských rodín zo Sládkovičova. In: Život v Sládkovičove, 2008, č. 5, s. 8–9
Ostatné zdroje:
WEINBERGEROVÁ, M.: Židovské osídlenie na Slovensku, dostupné na http://www.foruminst.sk/index.php&MId=&Lev=&Ind=5&link=publ/nostratempora/4/nostratempora4,weinbergerova [online-zdroj vyhľadané 25. 8. 2012]
Yad Vashem: Central database of Shoah Victim´s Names (Centrálna databáza mien obetí holokaustu). Dostupné na http://db.yadvashem.org/names/nameDetails.html?itemId=5358070&language=en
http://db.yadvashem.org/names/nameDetails.html?itemId=1466028&language=en#!prettyPhoto
http://db.yadvashem.org/names/nameDetails.html?itemId=1174674&language=en (uvedený chybný rok narodenia 1885), (online-zdroje, vyhľadané 25. 8. 2012)]