autorka: Lívia Katona
Definícia Európskej únie uvádza, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá je zameraná na podporu a zlepšenie adaptácie jednotlivcov, rodín a sociálneho prostredia v ktorom žijú. Aby sme dokázali prínos židovskej komunity sociálnej práce je potrebné poznať a pochopiť ich minulosť a treba nájsť jej styčné body so sociálnou prácou.
Význam židovstva spočíva v tom, že nielen tí, ktorí sa nachádzajú v núdzi potrebujú tých, ktorí poskytujú pomoc, ale aj poskytovatelia pomoci potrebujú odkázaných. Židovskú komunitu navzájom spájajú zhodné problémy a prostredníctvom tejto jednoty dosahujú väčšiu silu. Existuje preto služba, ktorú môže uskutočniť iba spoločenstvo. V tejto jednote možno hľadať vzájomnú toleranciu a porozumenie. Aj židovstvo prezentuje idey ako humanizmus, sociálna spravodlivosť, demokracia, všeobecné práva a úcta k životu. Napríklad vysoko vyzdvihuje etické hodnoty a zdôrazňuje morálne hodnoty plnenia predpisov, ktoré sú zakotvené v Tóre.
Podľa židovského zákona treba akceptovať dôstojnosť každého človeka. Zákon prikazuje venovať pozornosť slabším, ktorí sa ocitli v sociálne kolíznej situácii, vdovám, sirotám, cudzincom, postihnutým, zajatcom a chudobným. Zdôrazňujú to aj časté odkazy na vlastnú izraelskú históriu, napríklad na to, že Boží národ bol sám „cudzincom“ v Egypte a preto musí byť voči cudzincom pohostinný. Podľa židovského ponímania ľudskej prirodzenosti bol každý človek stvorený ako slobodný, každý má schopnosť vybrať si medzi dobrom a zlom.
Cieľom tejto knihy je poukázať na nesporný prínos židovskej komunity v poskytovaní komplexnej sociálnej starostlivosti o človeka, dobročinnosti a sociálnej práci ako takej. Osobitnú pozornosť si zasluhuje prvá časť, v ktorej sme sa zamerali na súčasné postavenie a fungovanie sociálnych zákonov za účelom lepšej orientácie čitateľa v danej téme. Dnešnému stavu predchádzal viac storočný vývin. V tejto kapitole sme venovali viac pozornosti prehľadu sociálnych reforiem na Slovensku, ktorá sa uskutočňovala pod vplyvom spoločenských zmien, na postavenie štátu ako garanta a subjektu sociálnej politiky, ktorý prostredníctvom pluralitného rozvoja sociálnej sféry upriamuje pozornosť na aktivizáciu jednotlivca a iných subjektov, ako poskytovateľov sociálnej starostlivosti. Medzi inými vidieť kde sa momentálne nachádza a pôsobí židovská komunita v tomto systéme.