autorka: Hildegarda Pokreis
Publikácia Nemecká kolonizácia Sládkovičova / Diószegu v 18. storočí sa zaoberá históriou nemeckej menšiny, ktorá do obce prišla za vlády Jozefa II., po 150 ročnej tureckej okupácii. V rámci tohto štátom organizovaného osídľovania prišlo na územie obce Diószeg v rokoch 1786 a 1787 spolu 60 rodín z rôznych častí Nemecka – z Bresgau, Würtembergu, Bambergu, Mainzu, Layru, Trieru a Fuldy.
Na prvých desať rokov pobytu v novej vlasti získali kolonisti viaceré výhody (neplatili dane a poplatky, v prvom období dostávali príspevky na živobytie, boli im postavené nové domy a pridelená pôda). Ich spolužitie s pôvodnými maďarskými obyvateľmi nebolo bezproblémové.
Obidve strany sa sťažovali a situáciu vyriešilo až osamostatnenie obce Nemecký Diószeg / Némethdiószeg v roku 1853. Nemeckým kolonistom sa tak naskytla možnosť zachovávania národnej identity, materinského jazyka, kultúrnych tradícií a mohli samostatne rozhodovať o vlastných záležitostiach. K rozvoju obce prispela výstavba železnice v rokoch 1850 a následné založenie miestneho cukrovaru v roku 1867 a Mária mlyna 1912. V nových podmienkach si zdatní nemeckí remeselníci našli dobré uplatnenie a gazdovia odbyt pre svoju poľnohospodársku produkciu.
Významným faktorom v živote nemeckej obce zohrávala škola, založená v roku 1855, ktorá sa stala nielen vzdelávacou inštitúciou, ale aj kultúrnym centrom nemeckej menšiny. Oslavy 150. výročia presídlenia v roku 1936 boli najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou v dejinách obce.
Pred II. svetovou vojnou sa nemeckí občania pripojili k aktivitám Karpatonemeckej strany, ale vzhľadom k tomu, že v tom čase žilo v Maďarskom aj Nemeckom Diószegu národnostne veľmi pestré obyvateľstvo (Nemci, Maďari, Židia, Slováci, Češi,…), nebola táto skutočnosť nijako významná.
Počas II. svetovej vojny patrili obce Maďarský a Nemecký Diószeg pod územnú zvrchovanosť bývalého Ma-ďarského kráľovstva. Susediace obce Maďarský a Nemecký Diószeg sa v roku 1943 zlúčili v obec Diószeg a tento dátum možno považovať za prvý krok vedúci k asimilácii nemeckej menšiny.
Po vojne čelili nemeckí občania odsunu do Nemecka. Deportovaných bolo viac ako 50 osôb a v obci zostali len tí, ktorí žili v zmiešaných manželstvách. V povojnových rokoch pokračovala asimilácia občanov nemeckej národnosti a dnes už iba nemecké priezviská pripomínajú, že pred 230 rokmi prišli do dnešného Sládkovičova nemeckí kolonisti s nádejou na lepší život v novej vlasti.