1912‒1994
Karol Novomestský sa narodil v roku 1912 v Holíči manželom Jánovi a Anne, rodenej Čermákovej. Vyštudoval gymnázium v Skalici a Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Ordinovaný za kňaza bol v roku 1938. Následne bol kaplánom v Ratkovej, Holíči a Turej Lúke, kde si našiel životnú družku Martu, rodenú Londákovú, s ktorou mali troch synov a dve dcéry. Neskôr pôsobil v Trenčíne a v Uhrovci.
V časoch II. svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja a po vojne bol vyznamenaný vojnovým krížom I. triedy a diplomom partizánskej brigády Jána Žižku.
V roku 1950 sa vyostrili snahy štátnej správy získať pre účely kina zborový dom v Uhrovci, ktorý si pri kostole vybudovala cirkev. Spolu s cirkevníkmi sa postavil proti tomuto zámeru, za čo ho vo februári 1950 zavreli a obvinili z poburovania a zločinu vzbury. Štátny súd ho odsúdil na 12 mesiacov vezenia v ťažkých podmienkach leopoldovskej väznice. Po návrate z väzenia trpel ústrkmi a znevažovaním vtedajších vedúcich funkcionárov cirkvi a ani po prísľube generálneho biskupa Chabadu mu neumožnili prechod do väčšieho cirkevného zboru. Jeho rodina trpela, jeho päť detí malo problémy dostať sa do škôl, pre nekompromisný postoj otca vo veciach Božích.
V Uhrovci pôsobil až do roku 1958 a potom bol farárom v Kokave nad Rimavicou a neskoršie v Sládkovičove, kde žil s rodinou od roku 1963 až do jeho odchodu do dôchodku v roku 1972. Pre cirkevníkov bol významnou osobnosťou a previedol ich aj ťažkým obdobím normalizácie. Tá postihla aj jeho rodinu, lebo jeho syn po roku 1968 emigroval, čo celú rodinu postavilo do ešte ťažšej situácie. Významne sa pričinil o stavbu veže miestneho evanjelického kostola.
V roku 1969 bol súdne rehabilitovaný, ale vedenie cirkvi to nebralo do úvahy pri odňatí štátneho súhlasu v roku 1972, kedy musel odísť do dôchodku.
Zomrel v roku 1994 v Bratislave.
Zdroj:
Archív rodiny Novomestských]