1911‒1946
Dcéra z prvého manželstva Oskara Pfeffera s Rosou Robitschek Gerda Pfeffer sa narodila v Diószegu v roku 1911, ale o jej živote tu nemáme takmer žiadne informácie. Ako dieťa šťastne vyrastala s rodičmi a mladším bratom Ernestom v krásnej Pfefferovej vile. Jej matka však v roku 1925 zomrela a guvernantkou Pfefferových detí sa stala Margit Bott, rodená Kovács, rozvedená matka Raoula Botta, ktorú si Oskar Pfeffer v roku 1928 vzal za manželku.
V predvojnových rokoch študovala na prestížnych európskych školách v Československu, Švajčiarsku, Francúzku a Anglicku, kde získala vynikajúce vzdelanie.
Poznáme iba jednu príhodu, ktorá dokumentuje prísnosť a zásadovosť jej otca. Gerda chodila vlakom do školy do Bratislavy a v jedno upršané ráno sa šofér pána Pfeffera ponúkol, že ju odvezie na železničnú stanicu. Oskar Pfeffer to rozhodne odmietol, lebo služobný automobil nie je určený na rozvážanie slečiniek.
Na začiatku II. svetovaj vojny sa celej rodine podarilo emigrovať do Londýna a odtiaľ do Kanady a USA. Počas ich emigrácie v kanadskom Montreale Gerda pracovala najprv na imigračnom úrade a neskôr v rádiu, kde sa stala hlasom, ktorý sa prostredníctvom zahraničného vysielania prihováral občanom v bývalom Československu.
Gerda Pfeffer zomrela v roku 1946. Uvádzame preklad jej nekrológu uverejneného v montrealských novinách.
Zomrela bývalá moderátorka rádia Gerda Pfeffer
Slečna Gerda Pfeffer, Kanaďanka narodená v Československu, ktorá sa v Montreale stala známou počas vojnových rokov, pretože bola hlasom Československa v medzinárodnom vysielaní CBC radia, zomrela v Deaconess nemocnici v Bostone Massachusett dňa 16. októbra 1946.
Študovala na gymnáziu v Československu a vo Švajčiarsku, neskôr na Karlovej univerzite v Prahe, na parížskej Sorbone, Exeterskej univerzite v Anglicku a v roku 1940 sa so svojou rodinou presťahovala do Kanady. Najprv pracovala pre CIL (imigračný úrad) a neskôr sa zamestnala v CBC rádiu, kde pracovala v zahraničnom spravodajstve skoro päť rokov.
Svojim vysielaním do domovskej krajiny získala obrovskú popularitu a mnoho verných poslucháčov. Informovala poslucháčov v Československu o tom, aký je život v Kanade a pokúšala sa v nich udržať vieru, že rovnaká demokracia a voľnosť raz dorazí aj do nacistami okupovaného Československa.
Celý svoj život v Európe vyrastala obklopená umením a verila, že Európa je kolískou západného umenia. Gerda s hrdosťou prijala svoje nové kanadské občianstvo a s nadšením sledovala vývoj literatúry v jej novom domove. Bola šťastná, že aspoň na tomto kontinente umenie prežíva a kvitne, keďže doma ho nacisti ničia a pália.
Prežila ju nevlastná matka Celia a otec Oskar Pfeffer, ktorí žijú na 3980 Cote de Neiges ulici a jej štyria bratia Ernest a Raoul, ktorí žijú v Montreali, Georg v Austrálii a Belo v Brazílii.
[Zdroje:
Sudová Eva, Spomienky na Diószeg, história židovskej komunity v Diószegu / Sládkovičove, Ed. Sudová Eva, OZ Ponvagli, Sládkovičovo, 2015, ISBN: 978-80-972129-1-9 ]