1856‒1925
Manželka Karla Kuffnera samozrejme nebola Židovka, naopak pochádzala z prísne katolíckej rodiny a bola neterou salzburského arcibiskupa. Pochádzala zo severného Talianska z prekrásneho mesta Mezzocorona, kde má rodina Firmian dodnes vinárstvo.
Jej sobáš s úspešným židovským podnikateľom neprijala jej rodina s nadšením, ale časom sa rodinné vzťahy napravili.
Obrazy, ktoré si do Diószegu priniesla ako veno, boli základom kuffnerovskej umeleckej zbierky.
Jej príchodom do Diószegu získalo kuffnerovské podnikanie nový smer, lebo grófka rozhodne nebola podnikateľka, ale venovala sa charite a starostlivosti o sociálne potreby obyvateľov obce aj všetkých hospodárstiev, ktoré do komplexu patrili. Zabezpečovala stravu pre chudobné deti v školách, ktoré sama pomáhala zakladať. Jej prioritou bolo, aby všetky deti mali možnosť vzdelávať sa. Pre tie najmenšie založila v roku 1907 prvú materskú školu, aby ich matky mohli pracovať, čo pomáhalo cukrovaru, ale aj rodinám, ktoré si tak zvýšili príjmy. Podporila i vznik rímsko-katolíckej školy v roku 1909. V časoch I. svetovej vojny založila lazaret pre ranených vojakov a osobne sa o nich starala, čo potom „museli“ nasledovať aj ostatné diószegské dámy z lepšej spoločnosti.
Bola to spoločenská dáma a zapájala sa predovšetkým do aktivít katolíckej cirkvi. Jej patrónkou bola Panna Mária a tak darovala kostolu sochu, ktorá dodnes zdobí jeho priečelie. Podobné sochy boli i na kaštieli a robotníckom hoteli. Motív Pannny Márie s dieťaťom zdobil i domy cukrovarských pracovníkov v kasárni.
Grófka zomrela ani nie rok po smrti svojho manžela a bola pochovaná v rodinnom mauzóleu v parku.
Obraz Madony s dieťaťom od neznámeho španielskeho majstra, ktorý bol po jej smrti umiestnený v mauzóleu, zmizol v časoch socializmu, keď bol údajne odnesený na reštaurovanie.