autorka: Lívia Katona
Bez poznania pedagogickej minulosti a bez poznania vývinu školstva nie je možné predstaviť si pedagogickú prítomnosť.
Táto publikácia prináša komplexný obraz histórie židovského školstva a pedagogiky, ktorá je dodnes v rámci dejín slovenskej pedagogiky neadekvátne zastúpená. Publikácia približuje život židovských náboženských obcí na časti územia južného Slovenska s osobitným zreteľom na školstvo. Je rozšíreným vydaním už existujúcej knihy, ktorá bola vydaná v roku 2001 v maďarskom jazyku pod názvom A csallóközi és mátyusföldi zsidó iskolák története 1845–1945. Pôvodný text je doplnený o množstvo nových informácií a obrazových príloh. Podáva stručný prehľad o výchovno-vzdelávacom systéme, školských zákonoch a vývine židovských komunít v obciach Dunajská Streda, Galanta, Jelka, Sereď, Sládkovičovo, Šamorín, Trnava, Veľký Meder a Zlaté Klasy.
Do textu som zaradila fotografie škôl a iné dokumenty, ktoré mapujú históriu židovského školstva. Zachované pramene môžu poslúžiť ako konfrontácia pedagogickej minulosti a prítomnosti a približujú históriu a vývoj židovského školstva v chronologickom slede od konca 18. storočia po koniec II. svetovej vojny. V texte sú uvedené autentické hebrejské výrazy, ktoré sú objasnené v zátvorkách a poznámkach pod čiarou.
Materiál k spracovaniu témy som získala štúdiom archívnych prameňov a odbornej literatúry. Mala k dispozícii kroniky, ktoré uchovávajú významné informácie. Bolo potrebné preštudovať encyklopédie, slovníky, monografie a bibliografické prehľady zaoberajúce sa zvolenou problematikou. Pri vypracovaní som použila viacero metód – štúdium odbornej literatúry, rozhovory, riadené rozhovory a bádanie historických prameňov. Použila som štatistickú a porovnávaciu metódu som numericky vyjadrila pomer židovského obyvateľstva k celkovému počtu obyvateľov, ktorý fakticky potvrdil opodstatnenie a potrebu vzniku židovského školstva.
Práca je vytvorená priamou metódou vypracovania faktov na základe heuristickej metódy. Preštudovaný materiál som rozanalyzovala a utriedila do súvislého celku.
Pri uvádzaní mien rabínov a dobročinných spolkov častokrát dochádzalo k rozdielnym pomenovaniam, ale v publikácii som sa prikláňala k názvom, ktoré sa častejšie opakujú v odbornej literatúre.
Tému nemožno skúmať len samostatne, ale globálne, v opačnom prípade by išlo len o vytrhnutý kontext.