Mgr. Jana Váňová
Objekt garáží je situovaný vo východnej časti mesta Sládkovičovo, severovýchodným smerom od hlavného vstupu do cukrovarského areálu. Nachádza sa pri poľnej ceste smerom ku kaštieľu, vedľa potoka, na jednom z bývalých kuffnerovských pozemkov. Stavba má pôdorysný tvar obdĺžnika, garážovými vstupmi je orientovaná k ceste. Zo zadnej strany je parcela objektu prirodzene vymedzená brehom odberného kanála.
Garáže boli realizované pravdepodobne v jednej stavebnej fáze, niekedy po roku 1900 (pravdepodobne v rokoch 1900–1910), v súvislosti s prestavbou väčšiny cukrovarských stavieb. Aj napriek tomu, že k stavbe garáží nemáme dochované žiadne záznamy, je možné usudzovať, že primárne slúžila v tejto funkcii pre cukrovarské vozy, resp. pre súkromné automobily Kuffnerovcov, či členov riaditeľskej rady.
Na najstaršom zachovanom mapovom podklade oblasti – katastrálnej mape mesta z rokov 1892–1904 sa stavba ešte nenachádza. Prvýkrát garáže zachytáva situačný plán cukrovarského areálu (a blízkeho okolia) z roku 1924, ktorý zobrazuje jednoduchý objekt na pôdoryse obdĺžnika, na parcele neznámej výmery, zaznamenaný pod č. 153. Legenda k situačnému plánu areálu stavbu charakterizuje ako garáže a spomína aj jej stavebný materiál – drevocement. Neskôr je objekt zaznačený na mape areálu a priľahlých súčastí z roku 1946, pod rovnakým číslom, v totožnom pôdorysnom tvare.
Nakoľko sa nezachovali historické fotografie a pohľadnice, ktoré by zaznamenali podobu objektu, nie je možné určiť, či ide o stavbu s pozmeneným charakterom. Na základe pozorovania súčasnej podoby objektu je ale možné predpokladať, že nebol výraznejšie prestavaný.
Je pravdepodobné, že stavba slúžila svojmu účelu do II. svetovej vojny, respektíve do doby, kým kapacitne postačovala požiadavkám cukrovaru, teda do 60. rokov 20. storočia. V súčasnosti je objekt v súkromnom vlastníctve a je využitý pre skladovacie účely. Garáže doposiaľ neboli obnovené, no aj napriek tomu sú vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave.
Garáže sú prízemným blokovým objektom, zastrešeným pultovou strechou. Dispozične ide o pozdĺžny jednotrakt, priečne členený na dva priestory – menší vstupný priestor, prístupný z juhu jednoduchým bočným vstupom a zo západu garážovou bránou. Väčší hlavný priestor garáží je prístupný zo západu piatimi garážovými bránami situovanými v pravidelných rozstupoch. Bočný vstup z juhu je pravouhlý, s jednokrídlovou drevenou dvernou výplňou – pravdepodobne sekundárnou Garážové brány situované na západnej fasáde sú pravouhlé, rovnakej veľkosti (približne 2,5 m na výšku a 2 m na šírku), s dvojkrídlovou drevenou dvernou výplňou (s kovaním a nitmi v rohoch výplne).
Stavba je presvetlená z južnej a východnej strany jednoduchými pravouhlými okennými otvormi so segmentovým záklenkom s pevnou presklenou výplňou so štvorcovým rastrom (na južnej fasáde jedno okno a na východnej fasáde štyri okná). Všetky rámy okien a dverné výplne sú natreté sekundárnym zeleným náterom. Fasády budovy z režnej tehly sú neomietnuté, s jednoduchým dekorom v podstreší – v podobe plastického „balustrádového“ pásu.
Taktiež nad okennými a dvernými otvormi v supraporte sa nachádzajú mierne vystúpené tehlové segmentové pásy s naznačeným klenákom (chýba len jeden nad garážovou bránou v strede).
Ďalším plastickým prvkom je nízky tehlový sokel pôvodne obložený lomovým kameňom prebiehajúci po obvode stavby (kamenný obklad sa zachoval len na južnej fasáde).
Vstupný priestor v južnej časti stavby je hladko omietnutý so svetlým náterom a podlaha je z keramických dlaždíc (v súčasnosti je priestor prázdny). Jednoduchým pravouhlým otvorom situovaným v severnej stene sa vstupuje do hlavnej časti stavby. Hlavná garážová časť je taktiež hladko omietnutá so svetlým náterom stien a tmavším soklom. Asi v strede dĺžky miestnosti je na strope prezentovaný železný trám so zeleným náterom. Je pravdepodobné, že ide o sekundárny element, ktorý mal zabezpečiť statiku stavby. V súčasnosti slúži hlavný priestor ako sklad.
Budova garáží bola v období, keď sa v Diószegu objavujú prvé automobily vo vlastníctve cukrovaru, dôležitou utilitárnou stavbou komplexu. Vďaka použitiu odolných materiálov, kvalite prevedenia stavby a použitiu pôvabného dekoru sa do dnešného dňa objekt zachoval vo výnimočne dobrej kondícii, ako aj estetickej pôsobivosti.
[Zdroje:
Pramene:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu
cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924]