Mgr. Jana Váňová
Vila riaditeľa je situovaná vo východnej časti mesta Sládkovičovo. Je postavená v západnej časti nárožného pozemku, ktorý juhovýchodným smerom susedí s areálom bytového domu pre administratívnych a technických pracovníkov cukrovaru, a severovýchodne s pozemkom Kasína. Objekt je trojkrídlový postavený na členitom pôdoryse v tvare písmena „C“. Hlavný vstup do záhrady vily je orientovaný na juh, ďalšie vedľajšie vstupy na západ. Pozemok je vymedzený pôvodným oplotením s pôvodnou aj novodobou bránou.
Na základe skúmania mapových podkladov a dostupných archiválií je možné určiť aspoň približný stavebno-historický vývoj objektu. Podľa literatúry bola vila postavená Kuffnerovcami pre riaditeľa cukrovaru. Je možné sa len domnievať, o ktorého išlo. Mohlo taktiež ísť o niektorého z prokuristov, prípadne iného vysokopostaveného úradníka cukrovaru alebo člena riaditeľskej rady. Pre túto chvíľu ale hypotéza o osobe, pre ktorú bola vila určená, zostáva neobjasnená.
Vila bola postavená v novobarokovom slohu v prvom desaťročí 20. storočia, teda pred rokom 1909. Na Katastrálnej mape mesta z rokov 1892–1904 je na mieste vily, na parcele č. 526, situovaná pôdorysne odlišná zástavba, ktorá stavbe vily predchádzala. Podľa parcelného protokolu ide o dvor a drevenú hospodársku stavbu, vo vlastníctve kaštieľa Kuffnerovcov. Na situačnom pláne k zavedeniu telefónnej siete do cukrovarského areálu z rokov 1900–1913 je na mieste dnešnej stavby ešte zakreslená budova označená ako stajne pre kone (lóistálló), čo je možné vysvetliť tým, že vila v tom čase ešte nebola úradne evidovaná ako obytná stavba – pravdepodobne kvôli nižším daniam, ktoré sa z nehnuteľnosti platili.
Autora projektu takzvaného Malého kaštieľa nepoznáme, no na základe datovania a podoby stavby je možné usudzovať, že staviteľom bol Ján Tomaschek z Nitry, ktorý v Diószegu realizoval niekoľko stavieb (materská škola v roku 1906 a obecný dom v roku 1925). Podobnosť najmä niektorých výzdobných elementov fasády môžeme vidieť aj v jednej z analógií vily. Ide o stavbu, ktorú Tomaschek postavil v 30. rokoch 20. storočia v Prašiciach (okres Topoľčany) – lovecký zámoček šľachtickej rodiny Stummerovcov, ktorá taktiež vlastnila cukrovar v obci Tovarníky (v rokoch 1871–1929). Jedna z hypotéz o autorstve vily hovorí, že objekt Malého kaštieľa mohol navrhnúť architekt, ktorý po roku 1919 prestaval kaštieľ Kuffnerovcov v Diószegu. Táto domnienka však nebola potvrdená. Nakoľko dostupné archívne pramene k stavebno-historickému vývoju objektu sú skromné a projektovú dokumentáciu stavby nepoznáme, aj hypotetické určenie autora projektu vily je v súčasnosti problematické.
Vilu po prvýkrát zachytáva historická pohľadnica v podobe z roku 1909, teda pravdepodobne tesne po dokončení stavby, o čom svedčí aj nová výsadba v záhrade.
Na mladšom situačnom pláne, ktorý zobrazuje kuffnerovské stavby v areáli cukrovaru a v jeho okolí (z roku 1924), je zakreslený objekt Malého kaštieľa pod č. 111, spolu s ďalšími pridruženými objektmi situovanými v západnej časti pozemku. Prvý objekt pristavaný k južnému krídlu vily, zaznamenaný pod č. 112 je označený ako byt kastelána, druhý, drevený objekt situovaný severne od hlavnej brány v samostatne vymedzenej časti pozemku je označený ako prístrešok pre hydinu (č. 113). Pôdorysne sa objekt vily na mape z roku 1924 zhoduje so súčasnou podobou stavby.
Mapové podklady cukrovarského areálu a jeho okolia z roku 1946 zaznamenávajú objekt číslo popisné 482 (tiež zaznačený pod č. 8) v nezmenenej pôdorysnej podobe, no už bez označenia prístavby. Zachytávajú tiež menší hospodársky objekt v juhozápadnej časti parcely (pod č. 9).
V archivných dokumentoch, ktoré sa k stavbe vyjadrujú, je spomenuté, že v rokoch 1939–1940 bolo do objektu riaditeľskej vily zakúpené zariadenie v hodnote 30 000 pengő. Na základe tejto zmienky môžeme usudzovať, že naozaj išlo o luxusne zariadený interiér pre vysokopostaveného člena predstavenstva cukrovaru. Z pôvodného mobiliáru sa však vo vile nezazachovalo nič okrem drevených obkladov v jednej časti objektu.
V ďalšom z prameňov – týždennom hlásení z roku 1940 sa pri objekte uvádza, že bolo potrebné preskúmať stav dverných a okenných výplní a opraviť rýny poškodené mrazom.
Na základe skúmania fotodokumentácie (napríklad fotografia južného portika z roku 1947) a starších historických pohľadníc, zobrazujúcich Malý kaštieľ (napríklad pohľadnica z roku 1909) a ich porovnania s jeho súčasnou podobou možno charakterizovať zmeny, ktoré na objekte uskutočnili. Išlo však najmä o drobné stavebné zásahy (napríklad o stavbu hospodárskeho objektu v severnej časti pozemku, výmenu brány, novodobé okenné výplne a strešné okná atď.) a bežnú údržbu – objekt nebol výraznejšie stavebne pozmenený. Funkcia stavby zostala počas stavebno-historického vývoja zachovaná.
Rekonštrukcia vily prebehla po roku 1996. Išlo najmä o opravu omietky a nové fasádne nátery. Vila je vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave, v súčasnosti je využívaná ako rodin-ný dom v súkromnom vlastníctve.
Vila riaditeľa je prízemný objekt, čiastočne podpivničený, so zobytneným podkrovím, zastrešený sústavou valbových striech s tehlovými komínmi a so strešnými vikiermi. Stavba má pravdepodobne zachovanú pôvodnú dispozíciu s chodbou a schodiskom v strednom trakte a s jednotlivými miestnosťami po stranách, do ktorých sa vstupuje z chodby a schodiska (hlavný komunikačný trakt). Súčasný stav interiéru nepoznáme a bez ohliadky ho nateraz nie je možné overiť.
Záhrada je prístupná zo západu dvoma novodobými vstupnými bránami – užšou jednokrídlovou bránou pre peších a dvojkrídlovou drevenou bránou. Od nich vedie do záhrady prístupová cesta k južnej fasáde s hlavným vstupom.
Hlavná južná fasáda má zachované pôvodné členenie, s hlavným vstupom cez portikus s tympanónom s kruhovým okenným otvorom. Všetky fasády sú s pôvodným členením a pôvodnými okennými otvormi, niektoré s novodobými výplňami (najmä okenné výplne v portiku).
Hlavný vstup je s novodobou jednokrídlovou dvernou výplňou s dvojdielnym nadsvetlíkom. Naľavo od hlavného vstupu je situované schodisko, ktoré vedie k vstupu do suterénnych priestorov. Okenné otvory portika sú pravouhlé s oblúkovým ukončením s nadsvetlíkmi a s kamennými šambránami so stredovými klenákmi – okenné výplne boli vymenenné za nové. Ostatné okná sú jednoduché pravouhlé, pod niektorými sa nachádzajú pôvodné kovové „kolísky“ na črepníky s jemným volútovým dekorom s nitovaním.
Fasády sú hladko omietnuté s kontrastnou dvojfarebnou pásovou rustikou žlto-bielej farebnosti. Po obvode stavby prebieha nízky murovaný sokel ružovej farebnosti. Krov je pravdepodobne pôvodný – väznicový. Stavba je zastrešená sústavou valbových striech so segmentovými vikiermi a tehlovými komínmi, v niektorých častiach je strecha perforovaná novodobými strešnými oknami. Zo severovýchodu je k nárožiu pripojená polozapustená veža so zvonovitou strechou s laternou.
Oplotenie vily je pôvodné s jednou primárnou a dvoma novodobými bránami. Ide o približne 2 m vysoký tehlový múr s fragmentmi zachovanej omietky (v niektorých častiach osekanej na tehlu), ktorý ohraničuje záhradu vily zo severnej, západnej a južnej strany (od cukrovarského areálu). Z východu je stavba ohraničená novodobým betónovým múrom. Pôvodná masívna tehlová brána je situovaná z južnej strany – vstupuje sa z nej do cukrovarského areálu. Z východu susedí s pôvodným ohradným múrom výrobnej časti cukrovaru. Brána je dnes v dobrom stave po rekonštrukcii – hladko omietnutá s pásovou rustikou so žlto-bielym náterom, totožným s úpravou fasády kaštieľa. Má dva postranné piliere s dekoratívnym ukončením v podobe stlačených kupolovitých striešok s oplechovaním, a je preklenutá segmentovo ukončeným oblúkom so stredovým klenákom, zastrešeným plechovou strieškou. Výplň brány je novodobá – dvojkrídlová drevená, latovaná, so svetlým náterom.
Novobaroková vila riaditeľa patrí spolu s Pfefferovou vilou k esteticky najpôsobivejším stavbám v Sládkovičove. Jej architektonické a výtvarné hodnoty sú dôkazom, aký doraz sa kládol na reprezentatívnosť obydlia významného člena cukrovarskej spoločnosti a zároveň svedčia o kapitálových možnostiach Kuffnerovcov. Z hľadiska miery zachovania exteriéru je vila pozoruhodným príkladom kvalitnej stavebnej a remeselnej práce na začiatku 20. storočia.
[Zdroje:
Pramene:
Mestský úrad Sládkovičovo: Veľký Diósek (Nagydiószeg) krónikája. I. kötet. (1936), s. 30
Štátny archív, Bratislava, Projekt zavedenia telefónnej siete s 8 stanicami, r. 1900–1913
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Cukrovar v Dioseku v roce 1946, Diosek – Praha v červenci 1946
Magyar Országos Levéltár, Budapest, Diószegi gazdaság, cukor és szeszgyár rt., beruházások (Investície akciovej spoločnosti v r. 1938–1945)
Magyar Országos Levéltár, Budapest, Gazdasági gépmuhely heti jelentés (Týždenné hlásenie strojárskej dielne z 19. 4. 1940 za týždeň medzi 12. 4. 1940 a 18. 4. 1940)
Literatúra:
POKREIS, H.: Diószegský cukrovar 1918–2008.In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 51–66
Ostatné zdroje:
www stránka obce Prašice, navštívená 23. 10. 2012: http://www. prasice. sk/index php?option=com_content&view=article&id=61:lovecky–zamok–katie&catid=38:historicke–pamiatky&Itemid=57
www stránka obce Tovarníky, navštívená 23. 10. 2012: http://www. tovarniky. eu/kulturne–pamiatky. phtml?id3=28231]