Ing. arch. Róbert Sekula
Mapa robotníckej kolónie
Legenda:
Objekty majera Mária:
01 obytný dom r. 1895, č. p. 324
02 kancelária, č. p. 327
03 obytný dom r. 1903, č. p. 323
04 obytný dom r. 1958, č. p. 322
Robotnícka kolónia - centrálna časť:
05 obytný dom r. 1903, č. p. 268
06 kasáreň, č. p. 274
07 obytný dom, č. p. 272
08 obytný dom r. 1908, č. p. 269
09 obytný dom r. 1911, č. p. 273
10 obytný dom, č. p. 271
Robotnícka kolónia – východná časť
11 obytný dom r. 1908?, č. p. 277
12 obytný dom, č. p. 276
13 obytný dom r. 1903, č. p. 280
Robotnícka kolónia – úradnícke domy
14 úradnícky dom, č. p. 314
15 slobodáreň r. 1920, č. p. 313
16 slobodáreň r. 1920, č. p. 312
17 úradnícky dom, č. p. 279
18 hospodársky stavba, č. p. 278
Robotnícka kolónia – západná časť
19 rodinný dom, č. p. 267
20 bytový dom, č. p. 258
21 rodinný dom, č. p. 256
22 bytový dom, č. p. 254
23 radový bytový dom r. 1943, č. p. 251/1, 251/4, 251/6, 251/8
24 radový bytový dom r. 1943, č. p. 249/2, 249/5, 249/9, 249,12
Zaniknuté objekty
A stajňa
B tehliarska pec
C neidentifikovaný objekt
D obytný dom
E obytný dom
F stajňa
Objekty mimo areálu
G vodná turbína, mlyn s bytom
H obytný dom
I robotnícky hotel
Lokalizácia
Územie robotníckej kolónie sa rozprestiera na okraji sídla, východným smerom od priestoru cukrovaru. Zo severu je ohraničené dvojicou ramien vodného toku v oblúku meandru Dudváhu. Južný okraj areálu vymedzuje oplotenie cukrovaru a výrobný areál KOAM Elektronik. Urbanistickú kostru tvorí priebeh Cukrovarskej ulice v smere západ – východ so slepým ukončením pri barokovom mlyne s turbínou.
Stavebno historický vývoj
Pred založením cukrovaru bolo územie robotníckej kolónie užívané ako širšie zázemie hospodárskeho dvora kúrie (neskôr prestavanej na kaštieľ). Mapa z roku 1825 zachytáva v polohe robotníckej kolónie nečlenenú plochu s objektmi postavenými na brehu Dudváhu, dvojicu stavieb v strede súčasného areálu a doteraz stojaci mlyn na východnom okraji. Počas druhého vojenského mapovania v roku 1839 je územie preukázateľne obsluhované cestnou komunikáciou v súčasnom trasovaní. Terénne depresie dokumentujú užívanie územia na ťažbu materiálu pre tehliarsku výrobu. V priestore medzi cestou a vodným tokom je zachytených niekoľko samostatne oplotených menších areálov s trojicou stavebných objektov orientovaných kolmo na komunikáciu. V období, tesne po založení cukrovaru 1867–1871, bol meander Dudváhu už výrazne odklonený severným smerom.
V centrálnej polohe územia, na severnom okraji cesty, je zaznačený pozdĺžny hospodársky objekt s drobnejšou obytnou stavbou pred jeho západným priečelím (F, E). Na južnej strane cesty sa rozprestiera rozsiahla ťažobná jama s dvojicou objektov, pravdepodobne tehelne. Prevádzku tehelne s materiálovou jamou potvrdzuje mapa prvého stabilného katastra z roku 1892 so zákresom parciel hliníka, ílovej jamy a objektu tehliarskej pece (B). V roku 1949 je tehliarska pec uvádzaná ako zaniknutý objekt.
Pozdĺžna hospodárska stavba s obytným domom zachytená už v roku 1871 figuruje na katastrálnych mapách aj po reambulácii v roku 1905. Pri križovaní súčasnej Cukrovarskej ulice a cesty smerom na „Bárány híd“ (dvojkoľajový most poľnej železnice), bola postavená dvojica objektov v podobnej konfigurácii. Medzi týmito objektmi živočíšnej výroby cukrovaru bol založený základ robotníckej kolónie výstavbou priečnej ulice lemovanej trojicou jednopodlažných obytných domov (05, 06, 07) a umiestnením dvoch identických radových domov (13 a D).
Samostatne sa vyvíjal areál hospodárskeho dvora Felsőmajor (Horný majer), ktorý zaujímal trojuholníkový priestor pri križovaní ciest v dotyku s areálom cukrovaru na južnej strane Cukrovarskej ulice. Mapa prvého katastrálneho mapovania objekty nezachytila, ale vročenie na obytnom dome pri križovatke (01) datuje stavbu do roku 1895. Objekt priamo pokračoval prístavbou maštale (A) pozdĺž cesty (hospodárska stavba asanovaná) a západné vymedzenie ukončuje samostatne stojaci objekt kancelárie majera (02). Uličné krídlo areálu tvorí obytný dom (03) datovaný vročením do roku 1903, hospodársky objekt (04) s vročením 1958. Datovanie pravdepodobne predstavuje rok prestavby staršieho objektu pre potreby bývania. Areál bol samostatne oplotený a po zavedení visutej lanovej dráhy cukrovaru bol južný okraj dvora užívaný ako manipulačný priestor pre nakladanie s vápennými kalmi.
Ďalší rozvoj robotníckej kolónie je možné sledovať podľa vročení dochovaných stavieb – 1908 – ľavostranná zástavba priečnej ulice (08) a 1911 – pravostranná odbočka s objektom orientovaným kolmo na Cukrovarskú ulicu (09). V roku 1920 bola postavená dvojica úradníckych domov, slobodární (15, 16) lemujúcich Cukrovarskú ulicu na južnej strane a následne bola realizovaná dvojica objektov s podobným priestorovým konceptom bez presnejšieho datovania tiež na Cukrovarskej ulici. Prvý objekt (14) stojí pri majeri Felsőmajor a druhý (17) na konci severnej uličnej čiary spolu s objektom práčovne (18) vo dvore.
V rokoch 1943 a 1944 boli založené dve nové ulice severne od hlavnej uličnej osi oproti križovatke výstavbou bytových domov. Prvý objekt je postavenýv historizujúcom tvarosloví oblúkových okenných otvorov s okenicami (21), druhý v charaktere regionálnej moderny (20). V roku 1943 boli odovzdané do užívania objekty radovej zástavby na západnom okraji kolónie oproti areálu cukrovaru tiež s použitím oblúkového motívu zaklenutia okenných otvorov (23, 24). Poslednou etapou výstavby robotníckej kolónie je realizácia dvoch samostatne stojacich rodinných domov popri severnej línii Cukrovarskej ulice bez doloženého datovania (19, 22).
Stavebno historická charakteristika objektov
Objekty dvora Felsőmajor:
01 obytný dom, č. p. 324 – murovaný jednopodlažný dom zastrešený sedlovou strechou so štítovou stenou stvárnenou nárožnými lizénami prechádzajúcimi do lemovania obrysu sklonu strechy. Na osi štítu sú umiestnené dvere hospodárskeho vstupu na prízemí, vstup do podkrovia a lemovaná obdĺžniková kartuša s vročením a identifikáciou stavebníka D. Cz. Gy. 1895. Pozdĺžne fasády sú členené na štyri polia dvojitou profiláciou lizénového rámovania, ktoré sú ukončené priebežnou strešnou rímsou s profiláciou vo forme štvornásobného zubového predsadenia tehly. Každé pole je perforované dvojicou stavebných otvorov bez výrazných tvaroslovných prvkov. Súčasná dispozícia dvoch trojpriestorových bytov nebola overená.
02 kancelária, č. p. 327 – detto ako obytný dom 01 bez vročenia s výplňami stavebných otvorov zo 70. – 80. rokov 20. storočia s hliníkovými profilmi.
03 obytný dom, č. p. 323 – opakujúca sa proporcia a stvárnenie obytného objektu. Štítová stena s odsadeným lemovaním obrysu s vročením na východnom priečelí 1903. V západne orientovanej štítovej stene je osadený kruhový vetrací otvor priestorov podkrovia. Pozdĺžne fasády bez vertikálneho členenia sú ukončené strešnou rímsou.
04 obytný dom, č. p. 322 – jednopodlažný objekt zastrešený sedlovou strechou bol v súčasných pôdorysných dimenziách ešte v roku 1949 užívaný ako stajňa. Štítová stena s profilovaným lemovaním obrysu je členená dvojicou tehlových pilastrov, ktoré majú nosnú funkciu. Výplňová konštrukcia je riešená technikou liateho popolo-vápenného muriva so zachovanými fragmentmi sokla prevedeného v omietke. Inverzné reliéfne vročenie 1958 na vystúpenom obdĺžnikovom poli predstavuje pravdepodobne datovanie prestavby hospodárskeho objektu na funkciu bývania za predpokladu, že nejde o anachronickú realizáciu tvaroslovia použitého na štítových stenách zaniknutých skladov cukru z prvotných fáz existencie cukrovaru, ktoré je dokumentované na vedute z roku 1904. Pozdĺžne fasády sú členené na rámové polia s ukončením priebežnou strešnou rímsou.
Robotnícka kolónia – centrálna časť
05 obytný dom, č. p. 268 – jednopodlažný objekt zastrešený sedlovou strechou vyväzujúci nárožie dvojkrídlovou pôdorysnou figúrou v tvare písmena L. Na štítovej stene kratšieho krídla orientovaného do Cukrovarskej ulice je umiestnené vročenie 1903. Stvárnenie štítu je riešené zvýraznením obrysu profilu objektu s osovo umiestneným vstupom do podkrovia s oceľovým schodiskom s podestou. Pozdĺžne fasády sú členené poliami v ploche odlíšenými štruktúrami omietky v priestorovo vystupujúcom jednostupňovom orámovaní celej dĺžky fasády od nárožia po nárožie. Objekt je od terénu odsadený soklom stvárneným v omietke a strešná rímsa ukončuje steny trojstupňovým predsadením. Perforácia vertikálnymi okennými otvormi je lemovaná odlíšeným rámovaním v štruktúre omietky.
06 kasáreň, č. p. 274 – jednopodlažný objekt označený na mape asekuračného spolku z roku 1949 ako kasáreň je zastrešený sedlovou strechou na vysoko osadenej štvorstupňovo predsadenej strešnej rímse. V štítovej stene bez vročenia s typickým reliéfnym zvýraznením obrysu stavby je osadený poloblúkový vetrací otvor podkrovia, ktorý predstavuje ojedinelý tvaroslovný prvok v rámci objektov robotníckej kolónie. Na osi východnej štítovej steny je umiestnená dvojica drobných vertikálnych vetracích otvorov s lemovaním v omietke. Pozdĺžne fasády sú ohraničené priestorovo vystupujúcim jednostupňovým orámovaním celej dĺžky fasády od nárožia po nárožie.
07 obytný dom, č. p. 272 – pozdĺžny prízemný viacbytový dom so sedlovou strechou v tvaroslovnom stvárnení totožnom s obytným domom číslo 05 a 06 bez vročenia so vstupom do podkrovných priestorov na južnom aj severnom štíte.
08 obytný dom, č. p. 269 – opakujúca sa schéma stvárnenia lemovaného štítu s prvkom vnútorného ohraničenia v ploche omietky. Pozdĺžne fasády postavené ako na domoch číslo 05, 06, 07 s rozsiahlymi sekundárnymi prístavbami orientovanými do ulice.
09 obytný dom, č. p. 273 – trojbytový dom v tvaroslovnom stvárnení ako objekty 05,06,07,08 s vročením na južnom štíte 1911, v severnom štíte vstup do podkrovia.
10 obytný dom, č. p. 271 – jednopodlažný objekt zastrešený sedlovou strechou v súčasnosti užívaný ako štvorbytová jednotka. Na fotografiách z roku 1949 je stavba užívaná pre účely živočíšnej výroby. Stvárnenie štítových stien nesie secesné prvky, ktoré vykazujú znakovú podobnosť s tvaroslovím použitým na priemyselnom mlyne Mária z roku 1912. Koruna štítovej steny je vyložená tehlovým lemovaním s oblúkovým ukončením pri hrebeni a nad nárožiami. V úrovni prízemného podlažia je štítová stena symetricky rozdelená na dve polia , ktoré sú ukončené horizontálnym deliacim pásom. V lemovanom poli hornej časti s vpísanou trojuholníkovou plochou stvárnenou v omietke je osadený vertikálne orientovaný elipsovitý vetrací otvor. Pozdĺžne priečelia sú postavené bez strešnej rímsy, ktorú nahrádza vertikálne štruktúrovaná omietka. Plocha fasády je členená lizénami na štyri identické polia.
Robotnícka kolónia – východná časť
11 obytný dom, č. p. 277 – pozdĺžny prízemný viacbytový dom so sedlovou strechou v tvaroslovnom stvárnení štítovej steny totožnom s obytným domom číslo 08 aj s dištančným lemom omietaného štítového poľa. Členenie pozdĺžnych fasád je jednoduché, bez tvaroslovných prvkov s priebežnou plytkou rímsou, ktorá nahrádza strešnú rímsu.
12 obytný dom, č. p. 276 – detto ako objekt číslo 11 so strešnou rímsou so štvorstupňovým zubovým predsadením. Šesťbytová jednotka s lemovaním ostení stavebných otvorov v omietke.
13 obytný dom, č. p. 280 – jednopodlažný viacbytový objekt osadený na severnej strane Cukrovarskej ulice. Riešenie štítovej steny zodpovedá typickému stvárneniu väčšiny objektov kolónie. Na východnom štíte je umiestnené vročenie 1903. Objekt bol rozšírený v nezistenom období o priestor dvoch bytových jednotiek, takže dosiahol celkovú dĺžku vedľa stojaceho objektu číslo 12 v rovnakom stvárnení.
Robotnícka kolónia – úradnícke domy
14 úradnícky dom, č. p. 314 – jednopodlažná obytná stavba na pôdorysnej osnove dvoch štvorcových krídel prepojených zúženým krčkom. Krídla nad štvorcovým pôdorysom sú zastrešené stanovými strechami a prepojené odstúpenou nižšou sedlovou strechou v rovnakom sklone nad krčkom so symetricky zúženou stavebnou šírkou. Fasáda centrálneho krídla je rozdelená na 3 polia s oblúkovým detailom riešenia prechodu vertikálnej lizény do horizontálneho pásu pod strešnou rímsou. Predsadené krajné krídla sú členené na jedno pole zaberajúce polovicu plochy fasády s dvojicou okenných otvorov a druhá polovica je rozdelená na vertikálne pole s dverným otvorom a štvorcové pole s okenným otvorom. Pri prestavbách boli ďalšie detaily odstránené. Zachovali sa na druhom úradníckom dome. Strešná rímsa predstupuje pred plochu fasády pásom drobnej horizontálnej štukatérskej profilácie. Nasleduje konzolovité vyloženie a ďalšie tri výraznejšie rímsy. Dispozičné riešenie objektu nebolo preskúmané.
15 slobodáreň, č. p. 313 – pozdĺžny obytný objekt s plytkými nárožnými rizalitmi je zastrešený sedlovou strechou. V strede uličnej fasády je situovaný hlavný vstup. Stredné krídlo je členené na päť polí s centrálne umiestnenými okennými otvormi. Rizality sú členené na dve polia. Výplň polí tvorí štruktúrovaná omietka po obvode lemovaná pásom hladkej omietky, rovnako je riešená okenná pasparta. Dverný otvor je zvýraznený obdĺžnikovou supraportou s klenákom. Okenné otvory sú osadené vyššie a klenák priamo presahuje z plochy pasparty do horizontálnej rímsy. Strešná rímsa s jemnou profiláciou je ukončená výrazným čelom s dvojstupňovým členením. Štítové steny sú horizontálne rozdelené kontinuálne prebiehajúcou strešnou rímsou. Vertikálne členenie je prevedené lizénami s úzkym stredným poľom a širšími bočnými poľami. Koruna štítovej steny je v hrebeni a na nárožiach zvýraznená oblúkovými nábehmi tak ako na objekte číslo 10. Vročenie na štíte datuje objekt do roku 1920. K fasáde dvorového traktu je pristavaný objekt s rovnako stvárnenou štítovou stenou.
16 slobodáreň r. 1920, č. p. 312 – obytná stavba v totožnom prevedení ako objekt číslo 15.
17 úradnícky dom, č. p. 279 – totožný s úradníckym domom číslo 14, ale so zachovanými detailmi stvárnenia artikulácie a proporcií stavebných otvorov. V krajných poliach centrálneho krídla sú osadené vertikálne dvojkrídlové, dvojsegmentové okenné výplne s paspartou a s prvkom suprafenestry s vertikálne štruktúrovaným horizontálnym obdĺžnikovým poľom. V dvojtretinovej výške prebieha v rámci poľa kordónová rímsa. V centrálnom poli je umiestnený dverný otvor so štylizáciou tympanónu v obryse plochej suprafenestry. Predsadené krajné krídla sú členené na jedno pole zaberajúce polovicu plochy fasády s trojicou vertikálnych okenných otvorov a druhá polovica je rozdelená na vertikálne pole s dverným otvorom a štvorcové pole s dvojicou okenných otvorov. Trojice a dvojice okenných otvorov majú spoločné profilované podokenné rímsy. Fasáda orientovaná do dvora bola riešená rovnocenne s uličným pohľadom. Bočné fasády sú členené na štyri identické polia s prebiehajúcou kordónovou rímsou.
18 hospodárska stavba, č. p. 278 – vo dvore úradníckeho domu sa nachádza doplnkový objekt vedený v roku 1949 ako práčovňa a sklad. Jednoduchá prízemná stavba so sedlovou strechou má zo severnej strany postavený komín s trojicou prieduchov, ktoré pravdepodobne slúžili pre technológiu prípravy teplej vody.
Robotnícka kolónia – západná časť
19 rodinný dom, č. p. 267 – prízemný dvojbytový rodinný dom so sedlovou strechou ukončenou námetkami. Strecha je vysadená na železobetónovej konzole, ktorá nahrádza detail strešnej rímsy. Doba výstavby po roku 1949, bližšie nezistená.
20 bytový dom, č. p. 258 – funkcionalistický bytový dom zachytený na mapách z roku 1949 s predpokladaným obdobím výstavby v 40. rokoch 20. storočia. Dvojpodlažná hmota objektu je zastrešená valbovou strechou. K centrálnemu dvojpodlažnému krídlu bytového domu s centrálnym schodiskom sú symetricky pristavené dve jednopodlažné krídla zastrešené sedlovými strechami. Fasáda hlavného objektu je členená okennými otvormi na sedem osí s centrálne umiestneným zapusteným hlavným vstupom prekrytým markízou na dvojici valcových železobetónových stĺpov. Strešnú rímsu tvorí výrazné vysadenie strešnej konzoly. Špecifický tvaroslovný detail predstavujú konzoly pre umiestnenie kvetináčov pod oknami na druhom podlaží. Konštrukčne sú realizované ako oceľová rámová konštrukcia so zdvojenými stojinami na trojici zdvojených oblúkových vzperákov konzoly. Vertikálne okenné otvory boli tienené drevenými okenicami, ktoré prezentuje už len posledný zachovaný exemplár a kovania pri každom okennom otvore. Bočné krídla sú užívané ako byty so samostatným vstupom z exteriéru.
21 rodinný dom, č. p. 256 – prízemný dvojbytový rodinný dom so sedlovou strechou ukončenou námetkami. Detail presahu strechy je riešený dreveným podbíjaním. Doba výstavby po roku 1949, bližšie nezistená.
22 bytový dom, č. p. 254 – dvojpodlažný bytový dom s tromi vchodmi prekrytým konzolami je zastrešený vysokou sedlovou strechou. Kompozícia členenia uličnej fasády opakuje rozvrhnutie perforácie murív okolo osí schodísk v úrovni druhého podlažia dvojicami vertikálnych okenných otvorov a v úrovni terénu po jednom trojsegmentovom oblúkovom širokom okne. Nad vstupom je symetricky osadená dvojica vetracích okien obslužných priestorov bytov. Bytový dom bol vybavený exteriérovým tienením prostredníctvom drevených okeníc s ovládaním tieniacich lamiel a oceľovými rámovými konzolami pre osadenie kvetín pod oknami druhého podlažia. Bytový dom je zachytený na mapách z roku 1949 s predpokladaným obdobím výstavby v 40. rokoch 20. storočia.
23 radová bytová zástavba, č. p. 251/1, 251/4, 251/6, 251/8 – jednopodlažné byty radené do hrebeňovej figúry striedavo posunutej stavebnej šírky boli boli dané do užívania zamestnancom cukrovaru v roku 1943. Jednotlivé byty sú komponované ako dva obdĺžnikové priestory posunuté voči sebe tak, že predsadená hmota do ulice s jedným obdĺžnikovým oknom vytvára závetrie nástupnému pred priestoru do druhej polovice bytu s trojicou otvorov s oblúkovým zaklenutím s dvojicou okenných výplní a jedným vstupným otvorom. Dvorová fasáda je inverzne posunutá a podobne člení výstup do záhrady. Výsledná hmota je zastrešená členitou valbovou strechou. Okenné otvory sú vybavené drevenými okenicami s ovládateľnými lamelami. Presvetlenie a vetranie podkrovných priestorov je riešené nízkymi pultovými vikiermi.
24 radový bytový dom r. 1943, č. p. 249/2, 249/5, 249/9, 249,12 – druhé krídlo bytovej radovej výstavby z roku 1943 je komponované na rovnakej pôdorysnej schéme ako objekt 23 s tým rozdielom, že uličná fasáda je plochá a posun hmôt je viditeľný len v dvorovej časti.
[Zdroje:
Archívne zdroje:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv.
č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, katastrálna mapa sídla prvého stabilného katastra
Mapa druhého vojenského mapovania 1839
Mapa povodia Váhu z roku 1871, S 80 Vág No 0028/1–29, mol.arcanum.hu
Mapovanie povodia Dunaja 1825, 46.sz. szelvény: Diószeg egy részének helyszínrajzi térképe
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu
cukrovarnického, Praha 1886–1950
Literatúra:
SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009
Iné zdroje:
Ústne svedectvo, Imrich Lengyelfalusy, nar. 1930]