Mesto
Rozvíjajúci sa priemysel v Diószegu, ktorý okrem cukrovarníctva dopĺňala aj prevádzka konzervárne, vápenky alebo liehovaru, poskytoval prácu veľkému počtu ľudí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Výroba cukru mala sezónny charakter, kampaň trvala zväčša od konca septembra do konca decembra. V cukrovarskej výrobe pracovali nielen stáli kvalifikovaní pracovníci, výroba si vyžadovala aj množstvo pracovnej sily, ktorú zabezpečovali sezónni robotníci, zväčša pochádzajúci z blízkeho okolia cukrovaru. Počas kampane zaisťoval cukrovar prácu niekoľkým stovkám ľudí a sezónnym pracovníkom (nádenníkom), ktorí pracovali v poľnohospodárskej výrobe alebo vykonávali zväčša pomocné práce pri výrobe cukru, skladovaní a podobne. Zamestnanie poskytovali i ďalšie činnosti, nevyhnuté pre špecifické potreby prevádzky jednotlivých tovární, okrem iného pri údržbe výrobných, poľnohospodárskych a obrábacích strojov. Pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat boli sústredené na majeroch, kde ľudia pracovali na plochách poľnohospodárskej pôdy patriacej cukrovaru, ďalšiu pôdu mal cukrovar v prenájme.
Bytovú otázku zamestnancov riešila výstavba pre dobu typických takzvaných robotníckych kolónií, ktoré pozostávali zo skupín budov zväčša jedného či viacerých typov sústredených na jednom mieste. V Diószegu sa takáto kolónia vytvorila severozápadne od cukrovarského areálu pozdĺž Cukrovarskej ulice a možno tu nájsť nielen úradnícke a robotnícke domy, ale i maštale, v ktorých obyvateľstvo chovalo aj zvieratá pre vlastný úžitok. Zástavba robotníckych domov vznikala postupne už od konca 19. storočia respektíve od začiatku 20. storočia najmä pozdĺž Cukrovarskej ulice. Poslednou fázou výstavby boli 40. roky 20. storočia, po ktorej nasledovali ojedinele prestavby starších objektov, zväčša hospodárskych budov na účely bývania, doložené koncom 50. rokov 20. storočia. Zaujímavým prameňom poznania vývoja kolónie sú vročenia v štítoch stavieb dokladajúce ich výstavbu prípadne prestavbu zo staršieho objektu.
Ubytovanie sezónnych pracovníkov poskytoval robotnícky hotel, postavený južne od konzervárne pravdepodobne v 40. rokoch 20. storočia. Solitérna stavba z neomietnutých tehál je zaujímavá uplatnením motívu verandy, ale i polkruhovou nikou na hlavnej fasáde, v ktorej bola zrejme pôvodne vsadená dnes už bohužiaľ neznáma socha.
Robotnícka kolónia v Sládkovičove spolu s hotelom, patrí k niekoľkým málo zachovaným príkladom podnikovej výstavby v okolí továrenských areálov prvej polovice 20. storočia a čo do rozsahu je na území Slovenska jednou z mála ucelene zachovaných.
Naďa Kirinovičová
