Mgr. Jana Váňová
Objekt bytového domu administratívnych a technických pracovníkov cukrovaru je situovaný vo východnej časti mesta Sládkovičovo, v severozápadnej časti dvora administratívno-obytnej zóny cukrovarského areálu, severne od zóny výrobnej. Na severe susedí s administratívnou budovou a Kasínom, na západe so záhradou, východne a južne s výrobnými budovami areálu. Budova má pôdorysný tvar obdĺžnika s vystupujúcimi hmotami piatich rizalitov, pričom hlavný vstup je orientovaný západne smerom do záhrady. Parcela domu a záhrady je od výrobných budov z východu prirodzene vymedzená vlastnou hmotou domu a menšou predzáhradkou, zo severu novodobým pletivovým oplotením, zo západu oplotením takzvaného Malého kaštieľa a z juhu pravdepodobne pôvodným kamenným múrom.
Doba vzniku bytového domu je nejasná. Pravdepodobne bol postavený najskôr po roku 1871, teda po ničivom požiari, ktorý zachvátil cukrovarský areál a zničil zástavbu administratívnej aj výrobnej časti. Je možné predpokladať, že na mieste predtým stála staršia stavba, ktorej podobu ani funkciu nepoznáme.
Prvýkrát je objekt bytového domu zaznamenaný na olejomaľbe cukrovarského areálu od neznámeho autora (približne po roku 1871), ktorá sa nachádzala v kancelárii riaditeľa. Zobrazuje trojpodlažnú stavbu na pôdoryse obdĺžnika s piatimi vystupujúcimi rizalitmi, zastrešenú sústavou sedlových striech, s hladko omietnutými svetlými fasádami s kontrastnými prvkami z režnej tehly (lizénové pásy). Podoba stavby na obraze korešponduje s neskoršími fotografiami objektu, ktoré ju potvrdzujú. V súvislosti so vznikom bytového domu je nepresná katastrálna mapa mesta z rokov 1892–1904, ktorá objekt nezaznamenáva. Na mieste dnešnej stavby je zakreslená ozdobná záhrada na parcele č. 522 vo vlastníctve cukrovaru, podľa parcelného protokolu zaberajúca plochu 796 štvorcových siah (28,66 árov). Protokol taktiež parcelu vzťahuje k továrni (parc. č. 519), a v tejto súvislosti spomína aj tri obytné domy, prislúchajúce hospodárske stavby a dvor – spolu 7 244 štvorcových siah (2,6 ha). Na mape záhrada zo severu susedí s administratívnou budovou (parc. č. 524) a Kasínom (parc. č. 525).
Je možné, že bytový dom na katastrálnej mape nebol zakreslený len omylom, pretože podľa olejomaľby, ktorá ho zobrazuje, už na mieste stál po roku 1871. Rovnako na plánoch z konca 19. storočia k stavbe čističky odpadových vôd objekt ešte nie je zaznamenaný. Prvýkrát sa na mape objavuje v roku 1894–1896 a to na plánoch k zavedeniu kanalizácie do cukrovarského areálu. Podľa pôdorysu (obdĺžnik s vystupujúcimi rizalitmi) ide o dom z obdobia po roku 1871, zaznamenaný na olejomaľbe.
Na projekte k zavedeniu telefónnych liniek do areálu (z rokov 1900–1913) je na mieste dnešného bytového domu zaznamenaná stavba v schematickom pôdorysnom tvare. Situačný plán cukrovarského areálu z roku 1924 zaznamenáva bytový dom v súčasnom pôdorysnom tvare pod č. 118, spolu so severnou prístavbou (č. 119), ktorá je v legende označená ako závetrie. Západne od stavby bol v záhrade situovaný drevený altánok (č. 120), zakreslený na projekte k situácií z roku 1924. Mladšie plány z roku 1946 zobrazujú stavbu (pod č. 5) v takmer nezmenenej podobe (bez závetria), a v legende spomínajú obytný dom pre úradníkov – funkcia sa teda nemení.
Stavebno-historický vývoj objektu je možné sledovať aj pomocou historických pohľadníc a fotodokumentácie. Najstaršia pohľadnica, ktorá bytový dom zobrazuje je z konca 19. storočia. Zachytáva fragment východnej fasády domu s predzáhradkou. Z pohľadnice je možné odčítať podobu stavby – zobrazuje trojpodlažný bytový dom s pravouhlými okennými otvormi a nadokennými rímsami, zastrešený sedlovou strechou. Podľa všetkého ide pravdepodobne o prestavbu z konca 19. storočia, respektíve začiatku 20. storočia. Táto je doložená aj na fotografiách z konca 19. až začiatku 20. storočia (do roku 1910). Staršia z nich zobrazuje pôvodnú administratívnu budovu pred prestavbou zo začiatku 20. storočia a časť bytového domu so severovýchodným rizalitom. Mladšia zachytáva objekt bytového domu susediaci s prestavanou administratívnou budovou a vrátnicou. Na nich sa objekt zhoduje s podobou domu zo staršej pohľadnice.
Pri čelnom pohľade na východnú fasádu je možné odpozorovať aj trojuholníkový štít s plastickým, dreveným dekorom v podstreší. V tomto prípade je možné uvažovať už o zobytnenom podkroví, ktoré sa neskôr po prestavbe zmenilo na plnohodnotné, štvrté nadzemné podlažie (svedčia o tom aj združené okná v štíte). Táto podoba stavby evokuje tiež drevenú architektúru alpskej oblasti (charakteristickú najmä drevenými konštrukciami a rezbárskymi detailmi), ktorou sa vo svojom diele (napr. vilová kolónia v Semmeringu) inšpiroval Franz von Neumann, „dvorný architekt“ rodiny Kuffnerovcov. Pri tejto stavebnej fáze bytového domu preto môžeme uvažovať aj o jeho vplyve.
Na základe mladších fotografii objektu vieme, že bol niekedy v prvej polovici 20. storočia prestavaný do dnešnej podoby. O tom nám poskytuje informáciu aj archívny záznam, ktorý spomína prestavbu bytového domu za 17 000 pengő v rokoch 1939–1940. Rovnaký archívny prameň neskôr zaznamenáva vybudovanie protileteckých krytov v areáli teda aj v bytovom dome (v rokoch 1940–1941) za 107 000 pengő. Podoba objektu po prestavbe je sledovateľná na niekoľkých fotografiách zo 40. a 50. rokov 20. storočia. Tie zobrazujú už štvorpodlažný bytový dom v hmote rešpektujúci staršiu stavbu (bloková stavba s piatimi rizalitmi). Fasáda je jednoduchá, bez horizontálneho členenia len s jednou kordónovou rímsou nad tretím nadzemným podlažím – nadokenné rímsy boli odstránené. Stavba je hladko omietnutá so svetlejším náterom základnej hmoty, kombinovaným s tmavším náterom horizontálnych pásov, prebiehajúcich po obvode stavby pre optické prepojenie pravouhlých okenných otvorov. Bytový dom je zastrešený plytkou sedlovou strechou. V archívnych dokumentoch sa pri bytovom dome uvádza, že počas II. svetovej vojny (40. roky 20. storočia) boli byty vyrabované vojakmi Červenej armády – rovnako ako všetky stavby cukrovarského areálu.
Na základe poznania súčasnej podoby objektu je možné usúdiť, že bytový dom bol niekedy v druhej polovici 20. storočia opätovne stavebne pozmenený. Išlo najmä o zamurovanie niektorých vstupov a zväčšenie niekoľkých okenných otvorov. Taktiež bol exteriér nanovo omietnutý hrubozrnnou omietkou s okrovým náterom. V interiéri v spoločných priestoroch sa vymenilo schodiskové zábradlie a realizovali sa nové omietky. Podľa všetkého bol objekt už od svojho vzniku využívaný ako bytový dom, pravdepodobne nemal sekundárnu funkciu. Stavba doposiaľ neprešla komplexnou obnovou, no aj napriek tomu je vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave.
Bytový dom je štvorpodlažný objekt s vystupujúcimi hmotami piatich rizalitov, podpivničený v celom rozsahu, zastrešený plytkou sedlovou strechou. Stavba má zachovanú pravdepodobne pôvodnú, konštrukčne päťtraktovú dispozíciu, so schodiskom v strednom trakte z ktorého sa vstupuje do jednotlivých bytov. Pri neskorších stavebných úpravách boli pravdepodobne prepriečkované niektoré časti bytov. Spomedzi ďalších úprav spomeňme aj pomerne necitlivé rozšírenie okenných otvorov (na južnej fasáde, štvrté nadzemné podlažie), výmenu okenných a dverných výplní, zamurovanie niektorých vstupov (severozápadný rizalit), atď.
Bytový dom je prístupný pravouhlým hlavným vstupom s dvojkrídlovými presklenými dverami so sekundárnou dekoratívnou kovanou mrežou, z prístupového chodníka zo záhrady v západnej časti pozemku. Vstup vedie do malej predsiene, ktorá ústi do priestoru schodiska. Hlavný vstup je situovaný v piatej okennej osi zo západu. Je zastrešený plochou strieškou z poslednej výraznej prestavby (v 40. rokov 20. storočia). Starší otvor (pravdepodobne do suterénnych priestorov), situovaný naľavo od hlavného vstupu v hmote severozápadného rizalitu, bol zamurovaný – zostal tu zachovaný len jeden schodiskový stupeň.
Hlavná západná fasáda má tri rizality a deväť okenných osí (s niektorými zamurovanými okennými otvormi), východná fasáda má sedem okenných osí, bočné fasády majú po dve okenné osi (na severnej fasáde boli dve krajné okenné osi zamurované) a po štyri okenné osi (južná fasáda). Na štvrtom nadzemnom podlaží na severnej a južnej fasáde sa nachádza balkón z prestavby zo 40. rokov 20. storočia so zachovaným dekoratívnym zábradlím. Fasády bytového domu sú hladko omietnuté s okrovým náterom so svetlejším soklom po obvode stavby, pôvodné pravouhlé drevené okenné otvory sú trojdielne s prevažne tmavohnedým, prípadne čiernym náterom a novodobé plastové okná majú rámy svetlej farebnosti. Pod jednotlivými oknami sú situované kovové „kolísky“ na črepníky, tiež pravdepodobne z poslednej veľkej prestavby objektu.
Dispozične je stavba členená na stredové zalamujúce sa jednoramenné schodisko (hlavný vertikálny komunikačný trakt) a jednotlivé priestory (byty), do ktorých sa vstupuje zo schodiskových podest. Schodisko je pôvodné, s kamennými schodiskovými stupňami s pravdepodobne novodobým jednoduchým kovovým zábradlím v kamennom sokli s tmavočerveným náterom. Priestory schodiska sú hladko omietnuté s bielym a okrovým náterom. Byty sú prevažne trojizbové (približne 100 m2) so svetlou výškou 2,8 m, s dlhou chodbou, z ktorej sa vstupuje do izieb. Podkrovné priestory nie sú zobytnené. Krov väznicového typu je pravdepodobne z poslednej veľkej prestavby (40. roky 20. storočia). Stavba je zastrešená sedlovou strechou s murovanými komínmi.
Bytový dom administratívnych a technických pracovníkov cukrovaru je najmä pre svoje architektonické kvality významnou súčasťou cukrovarského areálu. Jeho podoba z poslednej veľkej prestavby je aj napriek nedostatočnej údržbe a neskorším necitlivým zásahom dobre dochovaná, a stavba tak reprezentuje kvalitný príklad moderného staviteľstva 40. rokov 20. storočia na Slovensku.
[Zdroje:
Pramene:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Projekt zavedenia telefónnej siete s 8 stanicami, r. 1900–1913
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Plán čističky odpadových vôd cukrovaru v Sládkovičove. Detailná situácia, kon. 19. st.
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Projekt zavedenia kanalizácie do cukrovarského areálu, r. 1894–1896
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950, Cukrovar v Dioseku v roce 1946, Diosek – Praha v červenci 1946
Magyar Országos Levéltár, Budapest, Diószegi gazdaság, cukor és szeszgyár rt., beruházások (Investície akciovej spoločnosti v r. 1938–1945
Literatúra:
VADKERTY, K.: Diószegský cukrovar 1867–1918.In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 35–50
Ostatné zdroje:
Reprodukcia olejomaľby zachytávajúcej cukrovarský areál, neznámy autor, asi po r. 1871 In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 16
www.katasterportal.sk (stránka navštívená dňa 4. 9. 2012).
http://www.architektenlexikon.at/de/426.html (stránka navštívená dňa 22. 8. 2012)]