Mgr. Naďa Kirinovičová
Vedľa Wollnerovho hostinca na dnešnej Školskej ulici je situovaný dom lekárnika. Ide o menšiu stavbu nápadnú svojou na ružovo omietnutou fasádou, ktorá v súčasnosti slúži ako rodinný dom. Postavený je v južnej časti obdĺžnikovej parcely, ktorá začiatkom 20. storočia ešte nebola zastavaná.
Z kroniky sa dozvedáme, že už od roku 1900 fungovala v obci lekáreň, spočiatku v dome Daniela Wollnera, kde si ju otvoril lekárnik Révész. Potom, čo ju však už v roku 1903 predal Bélovi Lendvaymu, bola lekáreň premiestnená na Hlavnú ulicu do Letochovho domu. V roku 1912 lekáreň kúpil Ladislav Hackenberger z Rákosliget a spravoval ju Július Abay Nemes, neskôr Pavol Tomcsányi. Po ňom ho v roku 1922 prevzal syn majiteľa Béni (Benedikt) Hackenberger. Lekáreň zmenila majiteľa opäť v roku 1929, kedy ju kúpil za 400 000 Kč Ernest Földes a povzniesol ju na mestskú úroveň.
Dom lekárnika patrí k niekoľkým málo stavbám v Sládkovičove, reprezentujúcim súkromné bývanie miestnej inteligencie a solventnejšej skupiny obyvateľstva. Nie náhodou sa nachádza v blízkosti vily riaditeľa a Pfefferovej vily, na ulici neďaleko cukrovarského areálu, ktorá sa formovala ako jedna z hlavných tepien v urbanizme Diószegu / Sládkovičova.
Lekárnikov dom reprezentuje typ vily v podobe hmotovo kompaktne koncipovanej blokovej stavby na obdĺžnikovom, takmer štvorcovom pôdoryse. Stavba je dvojpodlažná, pričom horné podlažie je situované v manzarde strechy. Uličná (južná) fasáda je akcentovaná formou vystupujúceho rizalitu, v ktorom je situované trojdielne obdĺžnikové okno, pričom do objektu sa vstupuje z bočnej fasády. Stvárnenie exteriéru je založené na kontraste hladkých zapustených a vystupujúcich plôch – jednotlivé časti fasády sú členené akýmisi rámami vymedzenými hladkými vertikálnymi plochami na spôsob lizén. Uličná fasáda je zdôraznená polkruhovou suprafenestrou zapustenou v hĺbke fasády a navyše dekorovaná po stranách štylizovanými vavrínovými vencami so stuhami.
Presný dátum výstavby domu nie je známy. Zástavba na parcele č. 465 nebola ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia zaznačená. Na základe formálnej podobnosti s vilou Oskara Pfeffera, najmä v prípade zhodného použitia motívu suprafenestry okenného otvoru ako reliéfne stvárnenej negatívnej plochy v hĺbke fasády, možno stavbu datovať do obdobia 20. rokov 20. storočia. Nie je vylúčené, že projekt stavby pochádza od rovnakého architekta. Na rozdiel od Pfefferovej vily však na fasáde lekárnikovho domu zostali aplikované aj dekoratívne elementy v podobe vencov, snáď ešte ako vzdialený ohlas doznievajúceho secesného cítenia. Vzhľadom na datovanie výstavby dom s najväčšou pravdepodobnosťou mohol patriť rodine lekárnika Hackenbergera alebo Ernestovi Földesovi.
[Zdroje:
Archívne pramene:
Mestský úrad Sládkovičovo: Veľký Dióseg (Nagydiószeg) krónikája. I. kötet. (1936), s. 306–307
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, katastrálna mapa sídla]